TÝŽDŇOVKA: Lesný robotník pri práci v hore stereotyp nezažije, hlava mu musí neustále pracovať na viac ako sto percent

Obaja sú operátormi univerzálnych kolesových traktorov. Ďalším do partie je druhý pilčík a zať Radoslav Šinglár. Súčasťou rodinnej partie je manželka Marta a pracovala v nej aj dcéra Klaudia. Najmä v lete merajú vyťažené drevo a varia poživeň pre chlapov. Juraj Paľa st. hovorí, že „mamka všetko vybavuje“, takže je manažérkou tejto pracovnej skupiny.

Paľovci majú dobré meno v celom regióne. Pracovali v porastoch obhospodarovaných Lesnou správou Malcov v štátnych lesoch, v Mestských lesoch Prešov, ťažili drevo v horách pri Bardejove, v urbároch v okolí Svidníka a aktuálne spracovávajú vetrovú kalamitu, realizujú obnovnú ťažbu clonnými rubmi a vykonávajú prebierku na lesnom majetku rodu Bornemisza.

„My lesní robotníci sme chladnokrvní ľudia, pretože musíme zachovať pokoj aj vo vypätých situáciách. Nesmieme sa báť, ale musíme mať rešpekt. Stále, pretože každý strom je iný, každý deň v lese je iný, a každá situácia, ktorú v hore pri ťažbe a približovaní dreva zažijete, je iná.

Keď prídete do obchodu, viete v ktorom regály je cukor, múka, ale v lese môžete dodržiavať všetky bezpečnostné postupy, môžete mať všetky ochranné prostriedky, ibaže nikdy neviete, čo môžete od lesa čakať.

A práve táto pestrosť nás spoločne s prírodným prostredím, v ktorom pracujeme, priťahuje k tejto robote najviac. V hore vás nečaká žiadny stereotyp. Hlava tu musí pracovať nie na sto, ale na oveľa viac percent. Ani na okamih nesmiete stratiť pozornosť, vopred si musíte premyslieť každý krok.

Aj tak ale potrebujete mať šťastie. Raz sme počas prestávky v práci popíjali čaj. V korune stromu nad nami sa držala obnoha, ktorá z ničoho nič spadla tesne vedľa miesta, kde sme sedeli. Ani prilba na hlave by nepomohla, keby dopadla na niektorého z nás,“ hovorí Juraj Paľa starší.

Reportáž zo stretnutia s rodinnou partiou lesných robotníkov Paľovcov si budete môcť prečítať v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko