TÝŽDŇOVKA: Lesník prešiel na cyklotrase Via Czechia za 16 dní 2 220 kilometrov. Neporovnateľné správanie vodičov k cyklistom v Česku a u nás

V augustovom vydaní časopisu LES & Letokruhy si budete môcť prečítať o tom, ako skomentoval Ing. Roland Filčák vďaka skúsenému odbornému lesníckemu pohľadu stav lesov v Moravskosliezskych Beskydoch, Jeseníkoch, Orlických horách, Krkonošiach, Českom Švýcarsku, Krušných horách, Českom lese a na Šumave.

„Najviac sa mi páčili Krušné hory. Videl som v nich kombináciu karpatskej zmesi, teda jedle, buka a smreka. Teraz si uvedomujem, že všade, kde som prechádzal pohraničnými horami Česka, pracovali harvestory a vývozky. Za celý čas som videl pracovať v lese len jeden lesný kolesový traktor, ktorý vyzeral ako muzeálny typ a ťahal drevo. Ale všetky ostatné boli moderné technológie na ťažbu a približovanie dreva.

V Krušných horách, ale aj v Českom lese som videl, ako pri spracovaní kalamity používali harvestorovú hlavicu s odkôrňovačom. Nielen guľatina, ale aj vláknina boli odkôrnené. Všimol som si tiež, že v Krušných horách majú zrejme veľké problémy so zverou, pretože ak odkryli ťažbou napríklad plochu 20 x 20 metrov, okamžite tam bol urobený oplôtok, aby ochránili pred zverou prirodzené zmladenie alebo umelú obnovu.

Na tieto lesy bol vďaka lesníckej starostlivosti úplne iný pohľad ako na porasty v Jeseníkoch alebo v Českom Švýcarsku. Lesy tam mali priestorovo, výškovo a vekovo diferencovanú štruktúru,“ povedal mi okrem iného na stretnutí Ing. Roland Filčák.

Tento týždeň som z jeho pútavého rozprávania vybral do pravidelného nedeľného komentára aj skúsenosť z iného súdka, ktorá ma osobitne zaujala. A myslím, že osloví aj vás.

„V Česku majú skutočne krásne, upravené a nové cyklotrasy. Pod diaľnicami boli vybudované tunely, určené špeciálne pre cyklochodníky, s asfaltovým alebo betónovým povrchom, široké až 2,5 metra. Ohľaduplnosť vodičov voči cyklistom v Česku a u nás je neporovnateľná. V Česku majú vodiči áut rovnako ako u nás zákonnú povinnosť pri obchádzaní cyklistov na cestách dodržiavať minimálnu vzdialenosť 1,5 metra.

Na Slovensku ma už neraz šuchli okoloidúce autá spätnými zrkadlami o lakeť. Niektorí vodiči áut prechádzajú tak tesne popri mne, až to so mnou na bicykli zamáva. V Česku som zažil pravý opak.  Väčšinou som tam bicykloval v lese po zvážniciach a na cyklochodníkoch. Keď som musel na cyklotrase prejsť cestu pre motorové vozidlá, tak nikdy nešlo o cestu I. triedy.

Ak ma vodič nevedel na takých cestách bezpečne a predpisovo obísť, tak išiel za mnou aj desať minút. Pritom som sa ťahal na kraj cesty a ukazoval, že ma môže obehnúť, lebo mi to bolo už samému nepríjemné. Pokiaľ ale vodič za mnou nemal istotu, že ma bezpečne predbehne, tak to neurobil.

Na tých 2 220 kilometrov, ktoré som po Čechách, Morave a Sliezsku prešiel, som sa necítil ani raz ohrozený,“ dodal Ing. Roland Filčák.

Jozef Marko