TÝŽDŇOVKA: Lesníctvo, ochrana prírody, peniaze a kupecké počty

Praktickí lesníci na Slovensku si mohli v diskusných príspevkoch k jeho reakcii opäť raz iba smutne povzdychnúť, pretože predstavitelia ich alma mater sa takto principiálne nevymedzujú voči demagógii a propagande, účelovo namierenej proti podstate lesníctva. Naopak, vysielajú verejné signály, ktoré podľa mienky kolegov z lesníckej prevádzky svedčia o tom, že pre lesníckych akademikov je pohodlnejšie a najmä praktickejšie viesť sa na populistickej vlne ochrany prírody, ako sa vystavovať mediálnemu tlaku a prichádzať o peniaze z grantov a projektov, ktoré sú v ochrane prírody štedro rozdávané a veľkoryso míňané.

O tom, že peniaze v lesníctve chýbajú a ochrana prírody ich má nadostač, svedčí aj porovnanie financovania takzvaného prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Tento týždeň sme písali o konkrétnych skúsenostiach štátnych lesníkov, ktorí dokážu podporiť ťažbové partie pri výbere jednotlivých, rubne zrelých stromov z porastov pri tvorbe ceny 2 – 3 eurami za kubík navyše: za vzrastový stupeň, smerovú stínku, rozrez na polovicu a prirážkou za prírode blízke hospodárenie v lese vo výške 20 percent.

Štátna ochrana prírody SR môže rovnakú činnosť v lese podporiť vďaka štátnej pomoci, financovanej zo zdrojov Európskej únie v zmysle projektu podporeného z Operačného programu Kvalita životného prostredia s názvom Zlepšovanie stavu druhov a biotopov európskeho významu v lesných ekosystémoch vybraných chránených území, až 10 eurami za kubík navyše. Aj o tom uverejníme čoskoro článok z lesníckej prevádzky.

O peniaze z ochrany prírody ide podľa názorov praktických lesníkov aj v snahe ministerstva životného prostredia (na čele s ministrom mimovládok, ako začali nazývať lesníci Jána Budaja v diskusných príspevkoch na sociálnych sieťach) o presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu štátnej ochrany prírody.

Tento týždeň začali takzvané diskusie zástupcov ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody, organizačne zabezpečované správami národných parkov k novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má túto transformáciu národných parkov kodifikovať. Harmonogram stretnutí je rozdelený na osobitné stretnutia so štátnymi lesníkmi, neštátnymi vlastníkmi lesných pozemkov a zástupcami dotknutých samospráv.

Ohlasy vlastníkov a obhospodarovateľov lesov na túto najnovšiu aktivitu ochranárov sú jednoznačné: ide o formálne odfajknutie si debát so záujmovými skupinami, pričom nikto neočakáva, že pripomienky, ktoré na týchto stretnutiach zo strany vlastníkov a obhospodarovateľov lesov odznejú, budú tvorcovia novely zákona akceptovať. Čas ukáže, ale už po prvých takýchto stretnutiach je jasné, že na nich opäť budú dominovať najmä nereálne sľuby.

Napríklad, že lesníci o prácu neprídu. Ich šíritelia stále zabúdajú na to, že lesníci vedia počítať a je im jasné, že ak bude na celkovej výmere lesných porastov v deviatich národných parkoch, presahujúcej 320 000 hektárov, najskôr na 50 percentách a do roku 2030 dokonca až na 75 percentách bezzásahový režim, tak zamestnanosť odborných lesných hospodárov a lesníckych odborníkov sa v nich stane neudržateľnou.

Jozef Marko