TÝŽDŇOVKA: Lesnícko-ochranársky súboj o tom, kto z koho, smeruje z parlamentu, médií a sociálnych sietí aj na súd

Lesníckeho – aktívneho, trvalo udržateľného obhospodarovania a ochrany lesov, so snahou o dosiahnutie rovnováhy záujmov prírody, spoločnosti a ekonomiky. A ochranárskeho - pasívneho, spoliehajúceho sa výhradne na prírodné procesy, s mantrou zvanou biodiverzita (pritom Slovensko má najvyšší národný index druhovej rozmanitosti rastlín a živočíchov v Európe!), v ktorej význam chvostoskokov a iných organizmov prevažuje nad postavením človeka v prírode.

Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník aktuálne glosoval eskaláciu napätia medzi obidvoma stranami takto: Buď vlastníkov a užívateľov lesov tento súboj posilní, teda zomkne a zjednotí, alebo ich ochranovia prírody prevalcujú. Zástupca lesomajiteľov vyjadril slovami to, čo už dávno pochopila väčšina ľudí, ktorí pracujú v lesnom hospodárstve: dohoda medzi oboma stranami (aspoň v tejto politickej konštelácii) už nie je možná, pretože ochranári chápu ako dohodu jedine ústupky vlastníkov a obhospodarovateľov lesov. A tí ich robia už dve desaťročia.

Ide teda o súboj kto z koho. Vlastníci a užívatelia lesov si povedali dosť a rozhodli sa odmietnuť hru na ochranu prírody na úkor lesov, lesomajiteľov, odborných lesných hospodárov a lesníkov, ale aj vidieka a celej spoločnosti. Predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v otvorenom liste vysvetlil prečo: My nie sme nepriateľmi ochrany prírody! Neničíme ju, ako sa Vám to snažia nahovoriť ľudia, ktorí chcú získať absolútnu a neobmedzenú kontrolu nielen nad správou chránených území, ale predovšetkým nad obrovskými  finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a eurofondov, určenými na boj s klimatickou zmenou.

Odporcovia slovenskej cesty ochrany prírody poukazujú na diametrálny rozdiel medzi reálnou ochranou prírody, ktorej súčasťou je aj človek a peniazmi, získanými z ochrany prírody, z ktorej je človek, s výnimkou ochranára, vylúčený. Aj o tomto aspekte podal v tomto týždni dôkaz jeden z najaktívnejších obhajcov lesníckej profesie a jej významu pre les a spoločnosť Igor Viszlai, štátny lesník a predseda Oblastnej lesníckej komory v Banskej Bystrici. Ako prvý zverejnil argumenty zo štúdie s názvom Prognóza dopadov zonácie Národného parku Muránska planina na subjekty lesného hospodárstva pôsobiace v regióne Muránskej planiny, ktorú si objednala Štátna ochrana prírody SR.

Štátni ochranári ale odmietli jej výsledky zverejniť a poskytnúť na požiadanie, nerešpektujúc ani ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Nečudo, obsahuje výpočty odborníkov, ktoré popierajú to, čo tvrdia zástancovia údajnej reformy národných parkov. „Napríklad, že ak by sa realizoval zámer zonácie z januára 2020, teda Národný park Muránska planina by bol rozšírený o komplex Stolice a Kohúta, o ktorom stále prebieha správne konanie, tak index turizmu by za 30 rokov stúpol z hodnoty 0,54650 na hodnotu 0,55624, čiže o 1,78%.

Pri v súčasnosti prezentovanom prenocovaní v regióne na úrovni cca 30 tis. ľudí, sa potenciál turizmu zvýši o 600 ľudí za 30 rokov, čiže o 20 ľudí ročne. Zato index stability lesných porastov by za 30 rokov klesol z hodnoty 0,52991 na hodnotu 0,47111, čiže zvýšenie rizika znehodnotenia lesných porastov o 12,5%. Je uvedené riziko adekvátne potenciálu turizmu?,“ komentuje fakty zo štúdie I. Viszlai a všetci rozumne uvažujúci ľudia poznajú odpoveď na jeho rečnícku otázku. Aj tí ochranári, vďaka ktorým sa tieto dôležité informácie predsa len dostali na svetlo sveta.

Ostrejší a osobnejší súboj medzi lesníkmi a ochranármi prebieha na sociálnych sieťach. Zástancovia odborného, trvalo udržateľného obhospodarovania a aktívnej ochrany lesov skrátka využívajú sociálne siete v rovnakej miere, ako to doteraz robili ekoaktivisti. To sa samozrejme nepáči zástancom takzvanej modernej, pasívnej ochrany lesa a prírody, ktorí na také niečo neboli doteraz zvyknutí. A tak sa stávame v statusoch svedkami vyhrážok súdnymi procesmi, na ktorých chcú dosiahnuť verejné ospravedlnenie. Druhá strana reaguje tak, že aspoň dostane príležitosť verejne prezentovať a efektívnejšie medializovať podozrivé prepojenia a finančné profity, ktoré z nich plynú.

Jozef Marko