TÝŽDŇOVKA: Lesníci si nemusia sypať popol na hlavu, pretože sa nemajú za čo hanbiť

Žiadny iný minister nevyzýval po nástupe súčasnej vlády k všeobecnej sebareflexii trebárs lekárov, učiteľov, vodičov, cestárov, policajtov, či sudcov. Ani minister životného prostredia nepranieroval celoplošne štátnych ochrancov prírody. 

Do funkcie generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR bol pred niekoľkými dňami uvedený iným ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka skúsený lesnícky odborník, ktorý so svojim tímom zo Štátnych lesov TANAP-u zanechal po sebe obnovené kalamitné plochy s vitálnymi a druhovo pestrými mladými lesnými porastami veriac, že v dospelosti lepšie odolajú silným poryvom tatranskej bóry, ktorá sa skôr či neskôr opäť preženie v plnej sile Vysokými Tatrami.

Jeho pohľad na lesníkov je diametrálne odlišný. Zhrnul ho v rozhovore pre časopis LES & Letokruhy, ktorý nám poskytol tento týždeň v piaty deň pôsobenia na pozícii generálneho riaditeľa. Uverejníme ho v júnovom vydaní. „Som lesník a nehanbím sa za to. Myslím, že už musí skončiť čas, keď sa lesníci hanbia priznať k svojim farbám a hanbia sa za svoju prácu. To je, akoby sa hanbili aj za prácu predchádzajúcich generácií lesníkov. Ale lesníctvo nie je iba zamestnanie, je to povolanie. Mne osobne doteraz veľmi chýbal hlas, ktorý by bolo zreteľne počuť a ten by jasne povedal: lesníci, nehanbite sa za to, čo robíte. A tento hlas bude teraz zaznievať zo štátneho podniku LESY SR.

Cítim pritom zodpovednosť nielen za seba a svoje rozhodnutia, ale aj za kolegov na iných pracoviskách. I za tých, ktorí už medzi nami nie sú, ale predznamenali súčasný stav. Inými slovami, netreba sa spreneveriť lesníckym tradíciám našich predchodcov a odbornosti, ktorú do nás vložili. Vážme si samých seba. Len tak dokáže lesníctvo udržateľne prežiť v týchto ťažkých časoch. Bráňme našu sebaúctu, tam musíme začať,“ povedal Ján Marhefka.

Áno, je to presne tak, lesníci si nemusia sypať popol na hlavu, pretože sa nemajú za čo hanbiť. Hanbiť by sa mali tí, ktorí účelovo, demagogicky a bezostyšne zdeformovali vnímanie lesníckej práce vo vedomí širokej verejnosti, zmanipulovanom niekedy až do absurdnej podoby (keď sú napríklad koreňové vývraty na ploche po vetrovej kalamite vnímané ako stromy vytrhnuté lesníkmi zo zeme aj s koreňmi, len aby mohli zarobiť viac na vyťaženom dreve!). Takí ľudia si ale za to popol na svoje hlavy sami nikdy nenasypú. To by totiž znamenalo koniec pohodlného života, ktorý v súčasnosti majú.

Jozef Marko