TÝŽDŇOVKA: Krásne lesnícke hory a smutné ochranárske ničnerobenie

V okolí Lúčok obhospodaruje lesné porasty s dominanciou smreka a borovice v hlavnej etáži a buka v spodnej etáži miestny urbár. Na obnovných prvkoch prosperuje buk a na výsledky práce lesníkov je radosť pozrieť. Rovnako ako na vedľajšom súkromnom lesnom majetku v Turíku. Tamojší odborný lesný hospodár Miroslav Ďuratný mi okrem iného o lesníckych postupoch prednedávnom povedal: „Tam, kde ide prirodzene buk a výborne sa mu darí, umelo vnášam smrek, smrekovec a jedľu, pretože chcem, aby sme tu mali pestré drevinové zloženie aj v budúcnosti. Samozrejme, že v bukovom „šaláte“ treba počas prečistiek vytvoriť pre smrek, smrekovec a jedľu priestor na rast.“

Krásne komplexy lesníkmi obnovovaných a obhospodarovaných lesov som videl aj v okolí Ružomberka, v Javorníkoch pri Považskej Bystrici a neďaleko Rabče.

Týždeň pred touto dovolenkou sme vyšli s mojimi priateľmi z detstva a mladosti na Fabovu hoľu. Chcel som, aby videli výsledok bezzásahového režimu v prírodnej rezervácii, v ktorej mali byť predmetom ochrany horské smrečiny, vytvárajúce vhodný biotop pre hlucháňa hôrneho. Predierali sme sa cintorínom odumretých stojacich a popadaných smrekov s hustým zárastom jarabiny. Na tvárach priateľov som videl sklamanie aj z toho, že na vrchole Fabovej hole im kvôli bezzásahu nebol dopriaty ani výhľad do okolia, na ktorý sa zbytočne tešili.

Spomenul som si na to, ako mi lesníci z Čierneho Balogu a Beňuša hovorili o tom, že z napadnutých smrečín na Fabovej holi sa rozletel namnožený podkôrny hmyz do okolitých hospodárskych lesov v takých množstvách, že potrvá dlhé roky, kým sa ho podarí definitívne zastaviť a minimalizovať škody, spôsobené v aktívne manažovaných lesoch. Dochádza tak k znehodnoteniu obrovského objemu kvalitného dreva, ktoré ľudská spoločnosť nevyhnutne potrebuje.

Nie je to ojedinelý prípad, ale naopak pravidlo. Tento týždeň sa majitelia lesov na Náchodsku posťažovali, že ich znova trápi podkôrny hmyz. Objavuje sa aj na rôznych miestach Chránenej krajinnej oblasti Broumovsko. Zastaviť ho je podľa správcov lesov a ochranárov takmer nemožné. A to jednak kvôli ťažko prístupnému terénu a jednak aj preto, že v Národnom parku Stolové hory v Poľsku bezprostredne za hranicami lykožrútmi napadnuté stromy neodstraňujú...

Ale vráťme sa na Slovensko. Ochranári presadzujú neustále rozširovanie ničnerobenia v bezzásahovej A zóne naprísnejšieho stupňa ochrany prírody argumentujúc tým, že sa tak podarí vďaka väčšiemu objemu odumretého a hnijúceho dreva zvýšiť biodiverzitu v prírode. Rozširovanie chráneného územia so samovývojom chcú dosiahnuť napriek tomu, že Slovensko má z európskych krajín najvyšší národný index biodiverzity. Tabuľka s uvedením viac ako 190 krajín celého sveta je zverejnená na internetovej stránke Dohovoru o biologickej diverzite (Convention of Biological Diversity).

Ochranárov nijako nevyrušuje v ich snažení ani ďalší silný protiargument. Slovensko bolo už pred jedenástimi rokmi absolútnym a dominantným lídrom v priemernej hektárovej zásobe odumretého dreva v celej Európe. Dokazujú to oficiálne výsledky, uverejnené v publikácii State of Europe's Forests 2011, Status & Trends in Sustainable Forest Management in Europe (MCPFE, UNECE, FAO). Publikácia bola zostavená tímami významných lesníckych odborníkov z 36 európskych krajín.

A tak mi na záver dovoľte z čarokrásneho kraja pod Chočom, v ktorom sa narodili takí básnici ako Pavol Országh Hviezdoslav a Andrej Plávka, položiť otázku v trochu poetickom štýle: To už vari nieto tejto krajine pomoci?

Jozef Marko