TÝŽDŇOVKA: Korupcia v štátnom podniku? Emotívne tvrdenia a konkrétne fakty
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň v lesníckej odbornej verejnosti najviac zarezonoval list trinástich súčasných a bývalých zamestnancov štátneho podniku LESY SR, ktorí poslali predsedovi vlády, ministrom financií, pôdohospodárstva, životného prostredia a predsedovi poslaneckého klubu vládneho hnutia OĽaNO list a nazvali ho Nemôžeme mlčať. Dominuje v ňom slovo korupcia.
„My, súčasní a bývalí zamestnanci štátneho podniku LESY SR š.p. sa obraciame na Vás – predstaviteľov vládneho hnutia, ktoré presadzuje boj proti korupcii a ochranu pre tých, ktorí na ňu poukazujú. Obraciame sa na Vás s pohoršením na konanie Vašich nominantov vo vedení štátneho podniku, ktorí namiesto nutných reforiem a protikorupčnej očisty otvárajú opäť brány korupcii, ktorú bolo viac ako namáhavé zastaviť a po dlhých rokoch začať vypratávať,“ napísali signatári v úvode listu.
V trestnom zákone, v § 340 Neoznámenie trestného činu je okrem iného uvedené: Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru SR potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Ak teda niekto vie o korupcii, má zákonnú povinnosť ju oznámiť. A má to urobiť hodnoverným spôsobom, čiže by mal poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní konkrétne a preukázateľné informácie.
Vráťme sa k listu ľudí, ktorí nemôžu mlčať: „Je poburujúce, že ľudia, ktorí v sebe našli odvahu vysloviť svoj názor a podporili výzvu „Spoločne pre lesy“, ktorých menný zoznam sme s dôverou odovzdali do rúk poslancom národnej rady, sú dnes systematicky odstraňovaní nielen z riadiacich funkcií, ale aj z podniku samotného. Napriek ich protikorupčnej činnosti, dosiahnutým výsledkom a neraz i podaným trestným oznámeniam proti osobám úmyselne poškodzujúcim štátny podnik.“
Autori listu teda tvrdia, že nejaké trestné oznámenia podali. Nenapísali však nič o tom, aký je ich ďalší osud. Vyšetrovatelia ich odložili alebo začali viesť trestné stíhania proti konkrétnym osobám? Ktorým? Boli osoby, na ktoré signatári listu podali trestné oznámenia, obvinené zo spáchania trestných činov? Akých? Boli odsúdení? Aké tresty im vymeral súd?
Tieto informácie v liste chýbajú. Preto môže byť vnímaný len ako text plný všeobecných emotívnych tvrdení bez racionálne podaných konkrétnych faktov.
Jozef Marko