TÝŽDŇOVKA: Koniec Štátnych lesov TANAP-u, smútok na Muránskej planine, ochranárska eufória a lesnícke rozpaky

Ochranári ohlásili túto zmenu vo veľkej eufórii. V postoji lesníkov, a nielen tých, ktorí sú zmenou priamo dotknutí, prevažujú skôr rozpaky a smútok. “Pocity po vypnutí lesníckej činnosti na Muránskej planine po mnohoročnom pôsobení na tomto krásnom kultovom území sa nám nedajú vyjadriť slovami. Silná komunita lesníkov ostáva aj naďalej pôsobiť na tomto území. Chceme sa naďalej živiť na tomto území lesníckou a poľovníckou činnosťou. Ako sa nám podarí zachovať lesnícky a poľovnícky grif na tomto území a do akej miery ukáže čas. Je potrebné zvýrazniť, že nám bolo cťou byť súčasťou silnej lesníckej rodiny Lesov SR, ktorá udávala dlhé roky smer v lesníctve a poľovníctve na Slovensku. Bohužiaľ, ten lesnícky aj poľovnícky grif sa pomaly vytráca,” napísali na sociálnej sieti lesníci z Muránskej planiny.

Tatranským štátnym lesníkom aj chlapom v lesníckych mundúroch z Muránskej planiny rozhodne patrí v tejto chvíli veľká vďaka, úcta a uznanie za dlhodobú odbornú prácu, ktorú odviedli pre slovenské lesy. Výsledky ich práce sú názorne viditeľné a profesne nespochybniteľné. Zanechávajú po sebe nádherne obnovené kalamitné plochy so zdravými, vitálnymi a druhovo pestrými lesnými porastami vo Vysokých Tatrách a starostlivo a citlivo obhospodarované lesy na Muránskej planine.

Poďakovanie si zaslúžia aj za to, že proaktívne, systematicky a zanietene obhajovali a vysvetľovali na sociálnych sieťach a v masmédiách zmysel lesníckej práce a význam tradičných lesníckych postupov. Je paradoxné, že práve títo lesníci, ktorí v komunikácii s verejnosťou urobili najväčší kus práce v snahe o prinavrátenie takého postavenia lesníctvu, aké mu v spoločnosti právom patrí, boli ako prví začlenení po rozhodnutí poslancov parlamentu do štruktúr štátnej ochrany prírody.  

„Tatranskí lesníci, ktorí sú nepochybne aj ochranármi, v posledných rokoch ukázali, že sa o prírodu vedia postarať, čoho najlepším dôkazom sú mladé lesné porasty s vysokým stupňom diverzity a so všetkými predpokladmi zvýšenia prirodzenosti a stability. Verím, že tieto skutočnosti pomôžu vyvinúť spoločné úsilie o zachovanie nášho prírodného dedičstva. Veď úprimný vzťah k prírode je to, čo by ľudí malo spájať, nie rozdeľovať,“ uviedol pri príležitosti ukončenia činnosti Štátnych lesov TANAP-u riaditeľ Ján Marhefka.

Ochranári dostávajú teda príležitosť a zároveň preberajú zodpovednosť za to, aby ukázali, že sú aj lesníkmi. Envirorezort na sociálnej sieti 1. apríla napísal, že „reforma národných parkov nemení lesnícke postupy, mení iba cieľ v národných parkoch. Pred dosahovaním hospodárskych ziskov dostane prednosť zachovanie a rozvíjanie druhovej pestrosti lesov a čo najskoršie dosiahnutie prírode blízkych lesov na väčšine územia národných parkov.“

Veľká zmena, ktorá možno z určitého uhla pohľadu takou ani nebude, teda začala. Teraz je dôležité, aby sa na jej priebeh a dopady dívala odborná i laická verejnosť veľmi pozorne.  

Jozef Marko