TÝŽDŇOVKA: Keď sa dokážu lesníci pobiť v kalamite o čas, môžu veľa získať. Ak ale jeden nepotiahne pri jej spracovaní včas, dôsledky sa prejavia aj u druhého

Dozvedel som sa, že v rokoch 2018 a 2019 mestskí lesníci z Brezna ročne spracovávali cca 70 000 kubíkov lykožrútmi napadnutej drevnej hmoty. Potom sa situácia podľa slov Ing. Klimenta dočasne zlepšila a v roku 2020 a 2021 tak mohli lesníci realizovať aj časť úmyselných ťažieb. Zlom v zhoršovaní zdravotného stavu nastal v roku 2022, ktorý bol extrémne suchý aj na Horehroní. Tri mesiace tam nepršalo.

Už na konci leta bolo vidieť, že lesné porasty utrpeli ťažkú ranu, takže Lesy mesta Brezno zaznamenali skok z 30 000 plánovaných na 45 000 kubíkov ťažby vynútenej rapídnym zhoršením zdravotného stavu lesov. V roku 2023 dosiahol objem náhodnej ťažby úroveň 75 000 m³ a za prvý štvrťrok 2024 už takmer 30 000 m³.

S Danielom Klimentom sme debatovali o tom, že ak sa už nedajú napadnuté smrečiny zachrániť, tak je potrebné zhodnotiť kalamitné drevo čo najefektívnejšie. Keď lesníci ponechajú rok napadnuté drevo stáť nespracované, dôjde k jeho hĺbkovému poškodeniu praskaním a pôsobením ďalších biotických škodcov. Podiel vlákniny sa na úkor guľatiny zväčší z 15 – 20 percent na minimálne 50 percent. Za jediný rok! Pritom guľatinu je potom možné zaradiť len do kvalitatívnej triedy III.D a strata na každom kubíku oneskorene spracovanej kalamity predstavuje desiatky eur.

„Nám všetkým teda ide o čas. Tým, že Lesy mesta Brezno sú relatívne malý lesnícky subjekt v centre Horehronia, obkolesený štátnym lesným majetkom, prišli sme nato, že ak sa dokážeme s našimi kolegami zo štátnych lesov obrazne povedané pobiť o čas, dokážeme veľa získať. Kým oni naštartujú po Novom roku odbyt a otvoria sklady, my dávno expedujeme drevnú hmotu našim odberateľom.

Keď napríklad bola covidová kríza, štátne lesy nechali zamestnancov na jeden pracovný deň v týždni doma. My sme robili celý týždeň, ďalej sme dávali prácu živnostníkom a znova sme na tom získali. Na jednej strane je pravda, keď sa snažíme bojovať v kalamite o čas, dokážeme uspieť, ale na druhej strane treba povedať, že v spracovávaní kalamity musíme všetci ťahať za jeden povraz, lebo ak jeden nepotiahne včas, dôsledky sa okamžite prejavia aj u toho druhého.

A dopady kalamity pociťujeme ešte drastickejšie, keďže nemáme také výmery a také zásoby ako štátny podnik LESY SR. Ak ale porovnám priemerné speňaženie dreva, stačí si pozrieť výročné správy, tak sme na tom lepšie ako LESY SR. Predvlani sme mali priemerné speňaženie 95 €/m³ a v minulom roku 75 €/m³. Pritom v roku 2023 sme ťažili drevo na 100 percent náhodnou ťažbou“ porovnáva D. Kliment.  

Prechádzali sme obnovené kalamitné plochy na Lesnom celku Rohozná, neďaleko Michalovej. V porastoch na severne orientovaných expozíciách prirodzene zmladzuje buk, smrek, jedľa a javor. Čo sa týka pomeru prirodzenej a umelej obnovy, minulý rok sa podarilo breznianskym mestským lesníkom dosiahnuť podporu prirodzenej obnovy na 43 hektároch a umelú obnovu realizovali na 33 hektároch. Dlhodobo sa usilujú dosiahnuť pomer prirodzenej a umelej obnovy jedna k jednej. Pomáhajú im k tomu aj odklady zalesňovacích povinností, schválené štátnou správou, smerované k vytvoreniu a udržaniu podmienok na odrastanie prirodzeného zmladenia a tým pádom k šetreniu nákladov na umelú obnovu. Ročne obnovujú v súčasných, kalamitou sťažených podmienkach, približne 80 až 100 hektárov lesných porastov.

„Pôdkornikovú a vetrovú kalamitu sme sa tu snažili priebežne spracovať tak, aby sme zachovali druhú etáž v porastoch, tvorenú prevažne bukom. V tomto decéniu sú modely hospodárenia nastavené tak, že cieľová druhová skladba má byť tvorená 50 – 60 percent bukom, 20 – 30 percent smrekom, 10 percent jedľou a primiešanými cennými listnáčmi. Realizovali sme tu pravidelne plecie ruby, aby sme potlačili napríklad liesku. Zároveň sa snažíme po ťažbe kalamitného dreva čo najskôr vyviezť haluzinu z porastov von a zabezpečiť jej zoštiepkovanie. Ochranu mladých lesných kultúr pred zverou robíme Cervakolom,“ dodáva Ing. Kliment.  

Skúsení odborníci pri pohľade na takto obnovené kalamitné plochy skonštatovali, že ide o výsledok správneho lesníckeho postupu a zvládnutej kalamity. Po vybratí napadnutých smrekov ostala v porastoch druhá etáž, neostali tu po zásahoch lesníkov žiadne holiny a darí sa aj prirodzenému zmladeniu buka, smreka a ďalších drevín.

Jozef Marko