TÝŽDŇOVKA: Financovanie ekosystémových služieb? Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej nohe a tou je produkcia dreva
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Verejnoprospešné alebo mimoprodukčné funkcie lesa, v súčasnosti ekosystémové služby. Problematika ich oceňovania a platieb vlastníkom a obhospodarovateľom lesov za poskytovanie ekosystémových služieb je diskutovaná už roky. Zatiaľ bezvýsledne. Spoločnosť stále neplatí za odbornú starostlivosť, aktívnu ochranu a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov, vďaka čomu plnia pôdoochrannú, protieróznu, vodoochrannú, rekreačnú, protilavínovú, liečebnú, klimatickú, krajinotvornú, estetickú a mnohé ďalšie funkcie.
Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., z Národného lesníckeho centra – Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene v závere článku, uverejnenom v časopise LES & Letokruhy v roku 2013, problematiku hodnotenia a oceňovania ekosystémových služieb lesov zhrnul takto: „Lesy disponujú veľkým potenciálom pre ďalší rozvoj produkcie vysoko kvalitných výrobkov a služieb s pridanou hodnotou pre stále sa zvyšujúci dopyt spoločnosti, čím sa lesné hospodárstvo stáva jedným z hlavných faktorov rozvoja vidieka.
Na zabezpečenie spoločenskej objednávky na funkcie tzv. netrhového charakteru slúži v súčasnosti na Slovensku systém dotácií, náhrad ujmy, oslobodenie od dane. Zatiaľ však tento systém nemožno považovať za plne funkčný. Problém takisto súvisí s nedostatočne rozvinutými a spoločnosťou neakceptovanými nástrojmi a mechanizmami na oceňovanie, kompenzáciu a obchodovanie s využívaním verejnoprospešných funkcií.
Vzhľadom k tomu, že nároky na využívanie nedrevných produktov a verejnoprospešných služieb lesným hospodárstvom sa bude neustále zvyšovať, treba hľadať ďalšie možnosti integrovaného využívania funkcií lesov za adekvátnu finančnú náhradu.“
Riaditeľ organizačnej zložky OZ Šariš štátneho podniku LESY SR a skúsený lesnícky praktik Ing. Jozef Krochta mi povedal pred niekoľkými dňami na stretnutí na Lesnej správe Malcov neďaleko Bardejova názor na absenciu úhrady bezplatne poskytovaných ekosystémových služieb lesa:
„Hospodárenie v lesoch stále stojí len na jednej nohe a tou je produkcia dreva. Spoločenská objednávka na poskytovanie ostatných funkcií lesa síce existuje, ale spoločnosť za ich plnenie obhospodarovateľom lesov neplatí.
Iste, aj my v tunajších podmienkach chceme postupovať jemnejšími spôsobmi hospodárenia a podporovať napríklad rast jedle. Chceme zabezpečiť, aby tieto lesy poskytovali spoločnosti plnohodnotne všetky verejnoprospešné funkcie, ale na to potrebujeme finančné zdroje a nemôžeme ich získavať len z predaja dreva.
Ceny dreva sa odvíjajú od vývoja na trhu, ale my potrebujeme dosiahnuť rovnomernosť financovania lesníckych činností. Preto je dôležité, aby nám štát platil za to, že odborne a systematicky obhospodarované lesy plnia pre spoločnosť všetky ekosystémové služby.
Vyrovnané hospodárenie umožňuje dlhodobé plánovanie, investovanie do jemnejších technológií a stanovenie vízie, ako chceme skvalitniť hospodárenie v našich lesoch o desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Lesníctvo je postavené na dlhodobom plánovaní a každá pozitívna zmena sa dá dosiahnuť až po niekoľkých desaťročiach.
O ekosystémových službách lesov sa iba hovorí, ale ľudia si nevážia, že ich lesy verejnosti poskytujú. Pokiaľ viem, metodika na výpočet úhrady za plnenie ekosystémových služieb hektára lesného porastu za rok, je už vypracovaná. Ak je to trebárs 100 eur za hektár a rok, štát ich má obhospodarovateľom lesov vyplatiť. Je nepochopiteľné, že súkromný vlastník lesa zadarmo poskytuje tieto služby verejnosti. Ľudia využívajú súkromné lesy, zbierajú v nich lesné plody, opekajú, častokrát v nich zanechajú neporiadok, vlastníci sú obmedzovaní v ťažbe dreva kvôli turistom a ešte musia zaplatiť samospráve daň z nehnuteľnosti.
To je rovnako nepredstaviteľné ako trebárs to, že majiteľ vyčistí svoje auto, dotankuje, odstaví ho a niekto si jeho auto požičia, vráti a ešte požiada majiteľa, aby si ho dotankoval...
Spomínam si, ako som sa v polovici 90-tych rokov, teda pred 30-timi rokmi, zúčastňoval školení o znalectve v Banskej Štiavnici. Vtedy nám školiteľ Jozef Tutka z Národného lesníckeho centra hovoril, že príde čas a spoločnosť bude platiť obhospodarovateľom lesov za plnenie verejnoprospešných funkcií lesov.
K ich oceňovaniu nám vtedy povedal: Viete, to je tak, ťažko je určiť platbu za verejnoprospešné funkcie, pretože majú síce vysokú hodnotu, ale nemajú žiadnu cenu. Dýchať potrebujete, to je hodnota a vy si ju uvedomíte, až keď sa začnete dusiť. Cenu generuje trh, ale so vzduchom sa na trhu neobchoduje.
Preto si to nikto neváži, lebo za to neplatí, nijako na to neprispieva. Prešli tri desaťročia a nič sa nezmenilo. Pritom poľnohospodári dostávajú dotácie 200 eur na hektár pôdy ročne za to, že ju pokosia alebo zmulčujú, ale obhospodarovateľ lesa nedostane na hektár lesa nič.
Na Slovensku máme cca 2 milióny hektárov lesa. Ak by obhospodarovatelia lesov dostali rovnakú dotáciu ako poľnohospodári, bolo by to 200 miliónov eur za rok. Viem, je to obrovská suma, ale sú predsa aj iné zdroje ako štátny rozpočet, napríklad máme k dispozícii finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Štát by mohol vytvoriť ekologický fond, do ktorého by prispievali vodári. Prečo nejde z každého kubíka vody, ktorú predávajú vodárenské spoločnosti, ale získavajú ju vďaka lesom, zadržiavajúcim dažďovú vodu, niekoľko centov na obnovu lesa? Ďalšia možnosť - štát obchoduje s emisiami, zdravý a zelený les viaže oxid uhličitý.
Možno by sa takto nazbieralo ročne nie 200, ale 300 miliónov eur...“
Jozef Marko