TÝŽDŇOVKA: Emisné kvóty, hromadné pripomienky a pokračujúci stret rozdielnych prístupov k manažovaniu krajiny
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (2)
Lesoochranárske zoskupenie VLK navrhlo tento týždeň v hromadnej pripomienke k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, zaviesť podporu rozširovania a starostlivosti o bezzásahové územia ako prirodzené úložiská uhlíka a jediné efektívne, okamžité a nízkonákladové riešenie ukladania významného množstvá uhlíka. Túto podporu navrhuje vo výške 10 % z výnosu z dražieb kvót. „Našli sme finančný zdroj na podporu 10% bezzásahových území Slovenska,“ skomentoval tento návrh na sociálnej sieti aktivista Juraj Lukáč.
Lesomajitelia vyzvali na podporu hromadnej pripomienky ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, Vidieckej platformy a mimovládnej organizácie Ľudia a voda k rovnakému návrhu zákona. „Podporte našu hromadnú pripomienku, podporte financovanie Klimafondu - Uhlíkovej a vodnej banky Slovenska a zadržiavanie vody v lesoch a otvorenej krajine z výnosov z predaja emisných kvót. Stačí vyplniť tabuľku na našej stránke a pomôžete zeleným lesom a zdravej krajine,“ apeloval predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník.
Medzirezortné pripomienkové konanie k tejto legislatívnej zmene končí už zajtra a stret dvoch rozdielnych prístupov k manažovaniu vidieckej krajiny - aktívneho lesníckeho a pasívneho ochranárskeho, tak pokračuje aj v legislatívnom procese, týkajúcom sa emisných kvót. A nekončí sa ani lesnícko-ochranárska diskusia o tom, či sú lepšími úložiskami uhlíka zdravé a zelené lesy, obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom, alebo odumierajúce a rozkladajúce sa lesné porasty v území ponechanom na samovývoj.
Národné lesnícke centrum prispelo tento týždeň do tejto debaty reakciou na zdôvodnenie hromadnej pripomienky VLK-árov: „Za lesy „bezzásahové“ sa v štúdiách väčšinou považujú pralesy a prírodné staré lesy, ktoré samozrejme treba ponechať na samovývoj, najmä z dôvodu ochrany biodiverzity a posledných zvyškov lesov bez ťažby a priamych vplyvov človeka. Ponechanie rovnovekých obhospodarovaných porastov bez zásahu je však iný prípad. Preto konštatovanie, že „umožnenie lesom rásť bez ľudských zásahov a dosiahnuť tak ich ekologický potenciál je efektívny, okamžitý a nízko nákladový spôsob ako ukladať významné množstvá uhlíka a zároveň zabrániť jeho uvoľňovaniu do atmosféry“, a to „v lesoch všetkých typov a veku“ nie je korektné.“
Podobne ďalšie konštatovania ekoaktivistov o tom, že „nezasahovanie navyše maximalizuje ostatné mimoprodukčné funkcie lesa a ekosystémové služby, ako sú zvyšovanie biodiverzity, zlepšovanie kvality vody a ovzdušia, protipovodňová a protierózna ochrana, prínosy pre verejné zdravie, vytváranie potenciálu pre prírodný turizmus a krajinárske hodnoty“ sú podľa Národného lesníckeho centra zjednodušujúce a zavádzajúce.
Súčasní poslanci Národnej rady SR dostali pred dvoma rokmi vo voľbách od občanov mandát, aby rozhodli a „rozsúdili“ tak ďalší z parciálnych a zároveň principiálnych sporov medzi vlastníkmi lesov a lesníckymi odborníkmi na jednej a ochranárskymi aktivistami na druhej strane. Po nedávnych skúsenostiach so schváľovaním návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny s takzvanou reformou národných parkov je možné očakávať, na ktorú stranu sa opäť priklonia.
Jozef Marko
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.