TÝŽDŇOVKA: Ekologická a ekonomická škoda bola vyčíslená iba v Tichej a Kôprovej doline za roky 2004 až 2008 na vyše 22 miliónov eur. Škody na území, spravovanom Štátnymi lesmi TANAP-u, dosiahli viac ako 323 miliónov eur

V pravidelnej Týždňovke sa chcem podeliť s tými, ktoré prezentoval Ing. Miroslav Jurčo z Odboru starostlivosti o chránené územia na Správe Tatranského národného parku (TANAP-u). Na konferencii hovoril vecne a pútavo o dopadoch tatranskej bóry na lesy po 20-tich rokoch. Rýchlosť vetra dosiahla 19. novembra 2004 na Skalnatom plese 200 km/hod. Na slajdoch videli účastníci konferencie mnoho ďalších faktov, údajov a čísiel, doplnených osobnými skúsenosťami a postrehmi prednášajúceho.

Jeho prednáška, publikovaná v zmienenom zborníku, obsahovala informácie o tom, čo sa dialo v TANAP-e po kalamite Alžbeta. Podľa autora mala dvoch rodičov – Aktívneho a Pasívneho. „Aktívny a Pasívny rodič spočiatku spolupracovali a v prvých dňoch po jej narodení bolo pri záchranných prácach spracovaných 84 700 m³ kalamity, z čoho 87,8 % stihli ešte v roku jej narodenia. Pasívny rodič začal už pred Alžbetkiným narodením raziť teóriu bezzásahovosti, čo sa zhmotnilo do ponechania približne 87 000 m³ dreva, bez možnosti vykonať opatrenia na ochranu lesa.

Po narodení Betky zablokoval prostredníctvom rozhodnutí orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vykonanie opatrení na poškodenej drevnej hmote v objeme 163 607 m³ a na území, kde sa mohli vykonať, ich obmedzil tzv. ponechaním biomasy v objeme 419 343 m³, čo predstavovalo 28,7 % z celkového množstva poškodených stromov. Z tohto základu bolo následne do roku 2014 poškodených podkôrnym hmyzom 1 273 218 m³ drevnej hmoty, z toho 46 % v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie.

Neskôr dostal ďalší geniálny nápad, ako zablokovať územia s nižším stupňom ochrany – a to vystrašiť Aktívneho rodiča a jeho nadriadených, dokonca i vládnych predstaviteľov, Európskou komisiou. Výdatne mu v tom pomohol jeho nový kamarát VLK a na základe jeho podnetu sa konal v Tichej a Kôprovej doline tzv. infridgement (27.6.2007 až 14.4.2009).

Hoci Európska komisia po skončení konania vo svojom rozhodnutí konštatovala, že Slovensko fytosanitárnymi zásahmi do polomov smrekových porastov európsku legislatívu neporušilo, dosiahol to, že týmto krokom sa spomalilo tempo úsilia Aktívneho rodiča.

Čo všetko týmito krokmi dosiahol? Podľa štúdie Národného lesníckeho centra vo Zvolene celková ekonomická a ekologická škoda na lesných porastoch iba v Tichej a Kôprovej doline za roky 2004 až 2008 bola vyčíslená na 22 202 110 eur a škody na území, spravovanom Štátnymi lesmi TANAP-u, dosiahli 323 715 208 eur,“ uviedol v prednáške Ing. Jurčo.

V túto časť príbehu dokončil informáciou, že za ďalšie obdobie pribudla v 5. stupni ochrany prírody následná podkôrniková kalamita v objeme 584 317 m³ a vetrová 17 490 m³. V roku 2011 podľa M. Jurča Pasívneho rodiča trochu osvietilo a pod tlakom verejnosti zaintervenoval, že v najprísnejšom stupni ochrany treba v okolí turistických chodníkov vyletené sucháre predsa len zrezať – a to za použitia oveľa väčších finančných prostriedkov, ako sa to dalo urobiť pri odstraňovaní následkov tatranskej bóry.

„Takto obetoval z tohto, doteraz tak vzácneho územia, v rokoch 2011 až 2013 dokopy 18 480 m³, ktoré zostali ležať spílené vedľa chodníkov. V roku 2014 však prišiel na to, že hrozí nebezpečenstvo požiaru a tak dal zoštiepkovať 1 475 m³,“ dodal autor príspevku.

Pri čítaní týchto informácií a pomyslení na to, že v slovenských lesoch ostáva znehodnotené obrovské prírodné bohatstvo som si položil otázku, ako to budú vnímať naši potomkovia, keď sa k nim tieto informácie dostanú s odstupom ďalších desiatok rokov. Domnievam sa, že o generáciách ľudí, žijúcich v súčasnosti, ktoré takéto niečo dopustili, nebudú mať vysokú mienku. Myslím, že celkom oprávnene.

Jozef Marko