TÝŽDŇOVKA: Dôvodom personálnych zmien v štátnych lesoch svieži vietor. Vlastníci sa zo svojich lesov ochranármi vyhnať nedajú. Medvede a pytliactvo – zásahový tím tento problém nevyrieši
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Po výmene generálneho riaditeľa štátneho podniku LESY SR sa tento týždeň uskutočnili ďalšie personálne zmeny vo vyššom vedení (ako ho označujú samotní štátni lesníci) najväčšieho lesníckeho subjektu u nás. Pýtali sme sa zriaďovateľa, aký bol ich dôvod, keďže súčasný „generál“ má byť podľa informácie agrorezortu na tejto pozícii do ukončenia pripravovaného výberového konania. Odpoveď sme dostali vo vyjadrení šéfa štátnych lesov, ktorý povedal, že nový ekonomický riaditeľ má priniesť do vedenia podniku svieži vietor. Zamestnanci to ale vnímajú tak, že neustále nové vetry vejú podnikom až príliš často. Veď iba z najvyššej pozície generálneho riaditeľa politici sfúkli za 22 rokov existencie podniku 18 manažérov, pričom za posledný rok sa personálna víchrica zintenzívnila natoľko, že lesníkom pripomína kalamitu.
Stretnutia predstaviteľov ministerstva životného prostredia a štátnej ochrany prírody s lesníkmi, vlastníkmi lesov a samosprávami k novele zákona o ochrane prírody a krajiny s navrhovaným presunom štátnych pozemkov v deviatich národných parkoch pod správu ochranárov pokračovali v ďalších regiónoch Slovenska. Štátni tajomníci envirorezortu si na nich azda konečne naplno uvedomili, že narazila kosa na kameň. Najmä lesomajitelia, napríklad v Malej Fatre a Nízkych Tatrách im totiž na takzvaných verejných diskusiách, plných planých sľubov na jednej a vyhraneného odmietavého postoja na druhej strane jasne ukázali, že vlastníci sa zo svojich lesov ochranármi vyhnať nedajú. A to ešte neboli štátni úradníci na Muránskej planine a vo Vysokých Tatrách, kam sa chystajú budúci týždeň...
Do tretice zarezonovali v tomto týždni úhyny dvoch medveďov v priebehu 24 hodín. Jeden bol zastrelený, u druhého je podozrenie z otravy. Začína sa potvrdzovať to, na čo už dlhší čas odborníci upozorňujú ochranárov i verejnosť. Pri premnožení medveďov v niektorých regiónoch Slovenska, napríklad pod Poľanou, na Liptove, Horehroní a Gemeri, začali početnosť najväčších šeliem u nás vnímať miestni obyvatelia ako neúnosnú hrozbu. Výsledkom je pytliactvo, ktoré znamená, že namiesto ekonomického prínosu z cieleného a osvedčeného regulovania populácie medveďov spoločnosť platí bezmocný zásahový tím, ktorý problém pytliactva nevyrieši.
Jozef Marko