TÝŽDŇOVKA: Dohadovanie o hlucháňovi azda už skončilo. Biotopy vzácneho vtáka zlepšuje aktívny lesnícky manažment

Najskôr si pripomeňme úryvky článkov, ktoré sme publikovali o tejto problematike pred troma rokmi. V letnom dvojčísle LES & Letokruhy 2021 riaditeľ Mestských lesov Kremnica Ing. Karol Mutňanský popísal mozaikovitý prístup pri spracovávaní podkôrnikovej kalamity: „Myslím, že sme docielili stav, ktorý vyhovuje hlucháňovi a ostatným rastlinám a živočíchom, viazaným na toto prírodné prostredie. Od spracovania kalamity uplynulo 12 rokov a hlucháň sa tu už má kde skryť pred krkavcami a orlami skalnými, ktoré tu lovia. Nechýba mu veľmi dôležitý pocit bezpečia.

Nachádza tu okrem úkrytov v mladine aj dospelé stromy, na ktorých hraduje. Na voľných priestranstvách v poraste môže tokať a ako vidíte, je tu veľa čučoriedok, takže má aj dostatok potravy. Z našich pozorovaní je zrejmé, že populácia hlucháňa, ktorá je v tejto lokalite izolovaná, sa postupne spamätáva a je životaschopná.“

V marci 2021 sme na portáli Lesmedium.sk poukázali na fakt, že „ochranári názor na optimálny biotop hlucháňa za uplynulé roky diametrálne zmenili. V roku 2012 vydalo Občianske združenie PRALES metodickú príručku nazvanú Hlucháňovi priaznivý manažment lesa. V roku 2018 však Štátna ochrana prírody SR vydala publikáciu, nazvanú Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 – 2022 (Program záchrany), v ktorej je najdôležitejším spôsobom ochrany biotopu hlucháňa bezzásahový režim.“

O spolupráci cirkevných lesníkov zo spoločnosti PRO POPULO Poprad s odborníkmi z Národného lesníckeho centra vo Zvolene pri monitoringu hlucháňa a manažmente jeho biotopov pred troma rokmi Ing. Jozef Bučko, PhD. pre LES & Letokruhy okrem iného povedal: „Čo najväčšiu pozornosť by sme teda mali venovať zachovaniu tých lokalít, kde ešte hlucháne ostali a zasahovať do nich minimálne, keďže tvoria jadrovú oblasť prežívajúcich populácií. Snažme sa ich čo najdlhšie udržať a čo najviac predlžovať ich obnovnú dobu. Pritom nemusíme hovoriť o bezzásahu, ale skôr o čo najcitlivejšom hospodárení v týchto porastoch.

Podporujme aj prirodzené zmladenie v staršom lese, ktorý bude možno tiež o 50 rokov čeliť rozpadu, lebo ak si nové generácie stromov nebudeme zakladať priebežne, nebudeme mať následne v tomto poraste pre hlucháňa nič pripravené. Minimálne v okrajových častiach súčasných jadrových lokalít výskytu pestujme už teraz nový vhodný les, ktorý bude rezervou pre prípad, že starý les zasiahne opäť nejaká kalamita. Potom možno nebudeme mať na jeho mieste zrazu holý kopec, ale mozaiku rozpadajúceho sa porastu a mladého lesa, v ktorej hlucháň určite ľahšie prežije.“

Tento utorok na stanovišti Úplaz v 130-ročnom poraste so 100-percentným zastúpením smreka v nadmorskej výške 1 455 – 1 555 m n. m. s prezentovaním jemného spôsobu spracovania náhodnej ťažby v objeme 952 m³ a následného bezzásahu v hornej tretine porastu J. Bučko popísal doterajšie skúsenosti odborníkov: „Vidíte, že v tomto kotlíku sme ponechali životaschopné jedince i niekoľko odumretých, aby sme porastové steny chránili pred slnečným žiarením, zabránili tak ich prehrievaniu a ďalšiemu šíreniu lykožrútov. Pár rokov to takto stojí, niektoré stromy po dvoch – troch rokoch padajú a keď padnú do jarabinového zmladenia, tak ho trocha rozčlenia. Ponechávame tu mŕtve drevo, nemusí ostať všetko.  Plochu tak prepojíme a vyzerá ako tundrový les, čo hlucháňovi vyhovuje. Aj toto je príklad aktívneho prístupu – neurobiť veľké rozvoľnené plochy, ale využiť to, čo je stabilné a životaschopné, ale aj odumreté, čo vydrží stáť 5 – 10 rokov a táto drevná hmota nemá pre obhospodarovateľa až taký význam.

Naša spolupráca s lesníkmi zo spoločnosti PRO POPULO Poprad trvá od roku 2018. Vznikla tak, že z môjho pohľadu prišli až nezmyselné návrhy na bezzásahový režim, ktoré boli urobené niekedy skutočne neodborne. Vyzeralo to tak, akoby ochranári skúšali. Stanovili červenú líniu a územie pre hlucháňa. Keď sme si s nimi sadli na rokovanie k stolu vysvitlo, že v tom území ani neboli. Nepoznali lokality výskytu hlucháňa, len sa domnievali, že by tam mohol byť.

Od začiatku som nesúhlasil s tým, že v ich návrhu na bezzásah boli zaradené mladiny, ktoré bolo treba vychovávať. Som zástancom toho, že po lese sa treba prejsť, vybrať miesta, na ktorých sa trebárs 50 rokov nebude nič robiť a bude v nich pokoj, kam ani lesníci nepotrebujú ísť a zasahovať do porastov, pretože ich stav si to jednoducho nevyžaduje.

A potom vyberme časti krajiny, ktoré aktívne vylepšíme, pretože ak ich ponecháme na bezzásah, budú pre hlucháňa nevhodné ďalších 50 rokov. Hlucháňovi akútne potrebujeme pomáhať, takže zapojme do záchrany hlucháňa lesníkov, nechajme im prácu, nechajme prácu na vidieku a pestujme také lesy, aké budú hlucháňovi vyhovovať. A pretože ide o dáždnikový druh, budú takéto lesy vhodné aj pre ostatné živočíchy.

Spoluprácu s cirkevnými lesníkmi sme založili na tom, že sme videli proaktívny prístup obhospodarovateľa, ktorý vracia do porastov finančné prostriedky a každý ústupok ho niečo aj stojí. Radšej hospodárme v lesoch modifikovane a ústretovo, pretože pre štát generujeme stratu, ktorú musí platiť. A keď robíme bezzásah v príliš veľkom rozsahu, nemáme z čoho vyplatiť náhrady za obmedzenie hospodárenia, čo sa už stalo.

Poďme hľadať optimálne postupy, zlaté stredné cesty, videli ste ich v Mestských lesoch Kremnica, vidíte ich aj tu v lesoch obhospodarovaných spoločnosťou PRO POPULO Poprad, na ktorých sa dohodneme a budú prospešné pre obidve strany. Po šiestich rokoch, čo tu pôsobíme, máme napojenie našej spolupráce na prebiehajúce školenie.

Máme tu nainštalované desiatky fotopascí, ktorými v týchto biotopoch sledujeme hlucháne, v optimálnych aj suboptimáônych porastoch, kde pôsobia lesníci. Potom sa snažíme podmienky, ktoré si hlucháne vyberajú, rozširovať na celé územie, aby sme vhodný biotop hlucháňa aktívne zveľaďovali a rozširovali. Popri hlucháňovi sa snažíme o to, aby les ostal zelený a zdravý pre všetkých.

Výskumom a praxou prispievame k nastaveniu celoštátneho prístupu lesníkov a ochrancov prírody, aby boli disponibilné zdroje dobre využité a rozumne zacielené tam, kde je to potrebné, aby sa výsledky prejavili v zlepšovaní biotopov hlucháňa a v celej našej krajine.“

Ing. Jozef Bučko, PhD. z Národného lesníckeho centra si za tieto slová vyslúžil od lesníkov a ochranárov na Úplaze potlesk. Viac sa o téme dočítate v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko