TÝŽDŇOVKA: Deštrukcia vysokohorských lesov v bezzásahovom režime pokračuje. Dokedy ešte?!

„Nad esíčkom, ± 10 minút pod Medulienkou (chatka pod Kamennou bránou) došlo k odtrhu, ktorý sa našťastie zastavil tesne nad chodníkom a nikomu neublížil. Takých miest je na tomto chodníku niekoľko, tak možno aj tu bude potrebné uvažovať o zmene trasovania chodníka, z ktorého je potok aj počas slabšieho dažďa,” sprostredkoval nám aktuálnu mailovú komunikáciu s kolegami zo Správy TANAP-u vedúci Ochranného obvodu Tatranská Javorina Ing. Ján Slivinský.

Rozsah a lokalizáciu tohto konkrétneho odtrhu si môžete pozrieť na pripojenej fotografii. Dopad na pôdnou a vodnou eróziou zdevastované lesné porasty v bezzásahu je alarmujúci. Les sa do nich na viacerých miestach už nikdy nevráti, pretože stromy nemajú v čom zakoreniť. Skúsený lesník Ing. Slivinský na tieto dopady bezzásahu roky márne upozorňuje napríklad v Javorovej doline. Tento stav podľa jeho slov trvá od roku 2002, kedy vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543. Lesníkom de facto zobral možnosť vysvetľovať a obhajovať ich odborné postoje v konaniach priamo v teréne.   

V predchádzajúcej Týždňovke som napísal, že s Ing. Jánom Slivinským sme videli na zasiahnutých miestach v Monkovej doline názorný rozdiel medzi tým, ako podľahli obrovskej mase valiacej sa vody po prívalových dažďoch sucháre s odumretým koreňovým systémom a ako jej dokázali vzdorovať zdravé a zelené stromy. Môj sprievodca vtedy povedal, že stačí chodiť v prírode s otvorenými očami, učiť sa z nej a v tomto prípade si všímať, čo dokáže bohatý koreňový systém zdravého a čo už nedokáže poškodený koreňový systém odumretého stromu.

Vedecké dôkazy potvrdzujú poznatky z praxe. Prof. Ing. Jan Čermák, CSc. z Mendelovej univerzity v Brne zverejnil nasledovné fakty. Na ploche 1 m² bolo v smrekových porastoch zistených 7 metrov skeletnatých (hrubších koreňov), 1 kilometer jemných korienkov s priemerom cca 1 milimeter, nasávajúcich vodu a 5 000 kilometrov hyf, mikrotických húb. Po odumretí strom zákonite prichádza o tieto vlastnosti, čo má rozhodujúci vplyv na vodozádržnú schopnosť pôdy a na jej odolnosť proti erózii.

Rakúsky lesník, prírodovedec a výskumník Viktor Schauberger (1885 – 1958) už pred storočím uviedol, že proces ničenia pôdy nastúpi ihneď po zničení lesa a bez zdravého lesa niet zdravej vody – zdravej krvi krajiny.

A tak by sme mohli v citátoch múdrych ľudí pokračovať. Dokedy sa ale bude predlžovať deštrukcia vysokohorských lesov? Praktickí lesníci sú sklamaní z nezáujmu súčasných vedcov a výskumníkov, odvolávajúcich sa na neexistujúce výzvy so zadaniami relevantných výskumných projektov na preskúmanie všetkých aspektov významu, rozsahu a lokalizácie bezzásahového režimu, nielen biodiverzity a výskytu hlucháňa hôrneho.  

Čo sa ešte musí stať? Aký rozsah nakoniec nadobudnú škody, spôsobené pôdnou a vodnou eróziou v dôsledku bezzásahu v cenných vysokohorských ekosystémoch? Kedy ľudia s kompetenciami a právomocami konečne vezmú do úvahy všetky existujúce riziká a negatívne dopady ničnerobenia...?

Jozef Marko