TÝŽDŇOVKA: Dávnejšie varovania odborníkov pred tým, čoho sme v súčasnosti svedkami v bezzásahu. Zmení sa niečo?

„Po tom, ako vstúpil do platnosti zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a začal byť radikálne presadzovaný bezzásahový režim, sme už v roku 2005 na novinárskom dni upozorňovali na negatívne dopady bezzásahu na vysokohorské lesy, ktoré v dôsledku ničnerobenia odumrú. Varovali sme pred tým, čoho sme svedkami v súčasnosti,“ upozornil v interview Ing. Slivinský.

Na otázku, ako na to reagovali novinári, odpovedal: „Bol som veľmi sklamaný. Novinári si totiž osvojili rétoriku ochranárov a otočili tému na to, že nám lesníkom ide o finančný profit z predaja vyťaženého dreva na tomto území. V roku 2014 sa na našom ochrannom obvode vyskytla menšia povodeň. Už vtedy sa začali v Javorovej a Bielovodskej doline prejavovať dopady erózie pôdy po odumretí koreňového systému stromov ponechaných v bezzásahu.

Musíme si uvedomiť, že nadzemná časť stromu sa pre odumretý koreňový systém stáva výraznou pákou a už pri slabšom poryve vetra dochádza k vyvracaniu stromov. Ak tieto stromy rastú v sklonitých terénoch s plytkou pôdou, dochádza až k obnažovaniu materskej horniny. To isté sa deje v súčasnosti aj tu, v Monkovej doline. Tiež dochádza k výraznejšiemu odumieraniu vysokohorských lesov.“

V tejto súvislosti sú zaujímavé kritické pripomienky k zásadám pasívnej bezzásahovej ochrany prírody v Ochrannom obvode Tatranská Javorina v oblasti Bielovodskej a Javorovej doliny, ktoré ešte v roku 2016 formuloval Ing. Egon Fussgänger, CSc., odborný konzultant pre svahové poruchy, geotechniku a hodnotenie vplyvov činnosti na životné prostredie.

Stav prírodného prostredia v oboch zmienených dolinách označil tento odborník za veľmi zlý: „Zánik vitálneho smrekového porastu a vyhynutie koreňového systému, spevňujúceho povrchovú pokryvnú suťovú vrstvu na pomerne exponovaných svahoch, sa už začína lokálne prejavovať aktiváciou povrchových plošných a stržových eróznych procesov, a tiež vznikom suťových zosuvov.

Uvedené nežiaduce svahové gravitačné procesy postupne obnažujú skalné podložie. Intenzívnejšie sa to prejavuje po zvýšených dažďových zrážkach v prípade výskytu podložia z menej odolnejších karbonátických mezozoických hornín Kržňanského príkrovu, ktoré prevládajú v severných oblastiach v porovnaní s najvyššími južnými závermi dolín, budovaných už paleozickým podložím granitoidných hornín.“

Odborník vo svojom posudku už pred ôsmimi rokmi varoval, že postupné obnažovanie skalného podložia eróziou a zosúvaním suťového pokryvu na svahoch so zničeným smrekovým porastom má tendenciu sa v danom území rozširovať. „Nebezpečenstvo vzniku väčších povodní zvyšuje aj prítomnosť množstva stromových kmeňov v korytách vodných tokov, kde hrozí naplavenie dočasných bariér zo zachytených a spriečených kmeňov a zaplnených postupne aj štrkovými naplaveninami,“ uviedol vtedy Ing. Fussgänger, CSc..

Odborníci teda už viackrát a opakovane varovali pred tým, čoho sme svedkami v súčasnosti v bezzásahovom režime. Čo ale bude ďalej? Zmení sa niečo...?

Jozef Marko