TÝŽDŇOVKA: Cesta je zatvorená, vidiečania po nej idú…

Organizátori odhadli, že pri Pamätníku SNP bolo prítomných 2 000 až 2 500 zástancov práv vlastníkov lesných pozemkov a aktívneho obhospodarovania lesov trvalo udržateľným spôsobom. S výnimkou protestných zhromaždení proti očkovaniu a postupom súčasnej vlády v Bratislave a Košiciach, na ktorých boli desattisíce nespokojných občanov, je to zrejme najsilnejšie prejavený vox populi (hlas ľudu) za uplynulé mesiace v našej spolarizovanej spoločnosti.

A nie je náhoda, že mainstreamové médiá venujú v tomto čase neporovnateľne viac pozornosti verejným vyjadreniam na podporu takzvanej reformy národných parkov – napríklad zástupcov vedeckej obce z biologicko-ekologickej sekcie ústavov Slovenskej akadémie vied. Za novelu zákona o ochrane prírody a krajiny sa jasne postavila aj Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Lesnícka fakulta tej istej vysokej školy, alma mater slovenských lesníkov, na tvrdenia kolegov nijako nezareagovala…

Zato sa ozvali spoločne s iniciatívou My sme les zástupcovia Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorí na štvrtkovej tlačovej konferencii (všimnite si to načasovanie) vyhlásili, že strata lesov v národných parkoch je kritická a TANAP prišiel za ostatných 16 rokov o takmer tretinu lesov. Samozrejme, zabudli pritom povedať, ako zasiahli lesy v národných parkoch vetrové a podkôrnikové kalamity, ako lesníci dokázali obnoviť obrovské kalamitné plochy, na ktorých v súčasnosti rastú životaschopné mladé lesné kultúry a aký podiel na premnožení lykožrútov, najmä v TANAP-e, majú ochranárske obmedzenia a zákazy. Na ich následky vlastníci a správcovia tamojších lesov márne upozorňujú už roky. A uvedomujú si aj to, že ak ich varovania doteraz nikto nebral vážne, tak sa to nedeje len tak.

V jednom z mnohých mediálnych výstupov sa tento týždeň objavil v súvislosti s národnými parkami názor, že najskôr treba zrealizovať zonáciu a až po tom riešiť ich správu. Pravda je ale taká, že doteraz bola kompetentnými úplne odignorovaná výzva vlastníkov lesov, odborných lesných hospodárov, lesníkov, stavovských organizácií, profesijných združení a zväzov i dotknutých samospráv, aby sa najskôr uskutočnila revízia chránených území na Slovensku tak, ako sa k tomu v programovom vyhlásení zaviazala súčasná vláda.

K politikom však majú vecné a odborné argumenty vlastníckeho, lesníckeho a aktívneho postoja nielen k správe národných parkov, ale k celej vidieckej krajine, stále cestu zatvorenú. A naozaj sa nechce veriť tomu, že sú zástupcami slovenského vidieka prezentované tak, aby sa im nedalo vo veľkej politike v hlavnom meste, ak už nie úplne porozumieť, tak sa nimi aspoň seriózne a zodpovedne zaoberať.

Jozef Marko