TÝŽDŇOVKA: Angažovaným lesníkom v stavovskej komore pribúdajú šediny, volajú po omladení členskej základne
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Tento týždeň sa uskutočnilo jubilejné 30. valné zhromaždenie Slovenskej lesníckej komory, na ktorom zarezonoval okrem iných aj vážny, generačný problém. Pri pohľade na auditórium zúčastnených členov lesníckej stavovskej organizácie v posluchárni Technickej univerzity vo Zvolene bolo každému jasné, že vo vlasoch drvivej väčšiny jej angažovaných členov, ktorým záleží na fungovaní profesijného zoskupenia lesníkov, prevládajú šediny.
Ing. Boris Pekarovič, ktorý bol prvým vedúcim Lesníckeho skanzenu v Čiernom Balogu a je dvanásty rok na zaslúženom odpočinku, sediac v rade predo mnou, sa ku mne počas valného zhromaždenia naklonil a povzdychol si, „ako sme všetci zostarli.“ Následne v diskusii upozornil na problém nedostatku mladých členov Slovenskej lesníckej komory, ktorí by mali postupne prevziať riadenie a zodpovednosť za aktivity komory od svojich predchodcov, riaditeľ Národného lesníckeho centra – Centra transferu poznatkov a lesnej pedagogiky Ing. Milan Sarvaš, PhD.
Všetci diskutujúci sa vzápätí zhodli na tom, že je nevyhnutné omladiť členskú základňu Slovenskej lesníckej komory. Nájsť spôsob, ako zatraktívniť členstvo pre mladších kolegov a pritiahnuť ich k práci v komore pre lesníctvo. Zaujať ich tak, aby vstúpili do stavovskej organizácie a aktívne pracovali v oblastných lesníckych komorách.
Ing. Miroslav Tököly tlmočil na valnom zhromaždení názor niektorých členov Oblastnej lesníckej komory Košice, že je potrebné zvážiť zavedenie povinného členstva v Slovenskej lesníckej komore, ako je tomu napríklad v Slovenskej poľovníckej komore. Povinné členstvo by umožnilo profesionalizovať lesnícku stavovskú organizáciu a zabezpečiť pre jej členov napríklad kvalitné právne služby a účinnejšie obhajovanie ich záujmov.
Predseda Slovenskej lesníckej komory Ing. Igor Viszlai vo vystúpení, v ktorom hovoril o historickom vývoji spolkového života v lesníctve upozornil na to, že v 90-tych rokoch minulého storočia boli pokusy o povinné členstvo v komore najmä pre odborných lesných hospodárov, ale ako truc podnik vzniklo Združenie odborných lesných hospodárov, ktoré sa však tiež neujalo.
Ing. Igor Viszlai vymenoval v správe o činnosti komory od 29. valného zhromaždenia všetky aktivity a partnerov lesníckej stavovskej organizácie počas ich realizácie za uplynulých dvanásť mesiacov. Ich výpočet zabral celých päť strán textu: „Ako vidieť, prehľad je dlhý, partnerov veľa a aktivít ešte viac. Preto sa ešte vrátim k otázke, prečo byť členom Slovenskej lesníckej komory. Čo mi členstvo prinesie? Stojí otázka takto? Z výpočtu aktivít je zrejmé, že by to malo byť naopak – čo viem Slovenskej lesníckej komore pri ich aktivitách ponúknuť ja?
V rôznych diskusiách s nečlenmi komory počúvame – načo vstúpiť do komory – čo mi komora dá? Povedal si niekto, že vstúpim do komory, lebo je tu možnosť niečo ovplyvniť a teda aktívne do toho vstúpim?,“ vyjadril sa verejne k problému predseda Slovenskej lesníckej komory.
Áno, aj v kuloároch valného zhromaždenia rezonovali medzi členmi Slovenskej lesníckej komory otázky, ktoré si podľa nich nečlenovia kladú ako prvé: Prečo by som sa mal stať členom Slovenskej lesníckej komory? Čo mi to členstvo prinesie? Aký to bude mať pre mňa význam?
Slovenská lesnícka komora jednoznačne potrebuje omladiť. Ak sa jej to má podariť, mladší lesníci budú musieť zrejme dostať odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú najviac a budú ich motivovať nielen k tomu, aby sa stali členmi Slovenskej lesníckej komory, ale aby vo svojej stavovskej organizácii aj aktívne pracovali.
Jozef Marko