TÝŽDŇOVKA: Ako cyklisti riskujú na lesných cestách životy a zdravie svoje aj iných s príkladmi ich nepochopiteľného správania

Okrem iného sme debatovali o tom, aké je to pracovať s lesnou technikou v obnovnej ťažbe v prímestských lesoch, v ktorých sa radi a často pohybujú obyvatelia druhého najväčšieho mesta u nás. Ich skúsenosti s cyklistami zneli niekedy až šokujúco. Posúďte sami.

„I teraz, predtým ako ste prišli, cyklista videl, že tu rúbeme, ale aj tak pokračoval ďalej. Samozrejme, umiestňujeme informačné tabule o tom, že prebieha ťažba, ale viete koľko vydržia na svojom mieste? Pokiaľ nepríde prvý cyklista a nezahodí ich preč. Akoby si vôbec neuvedomoval, že vystavuje riziku nielen seba, ale aj tých, ktorí prídu po ňom.

Pýtali sme sa inšpektorky bezpečnosti práce, ako máme postupovať. Takže teraz, keď ráno prídeme na pracovisko, umiestnime informačné tabule o prebiehajúcej ťažbe dreva  na začiatok a na koniec úseku a potom si ich odfotíme, aby sme mali dôkaz, že sme ich tam dali. A že o chvíľu budú fuč? Nemôžem dať predsa k jednej aj druhej ľudí, aby pri nich po celý deň stáli!,“ povedal Gabriel Hudák starší.

Vedúci Polesia Čermeľ Ing. Peter Szarka, ktorý ma s partiou Hudákovcov zoznámil, pridal ďalší príklad nezodpovedného a nepochopiteľného správania cykloturistu. Keď v dôsledku snehovej kalamity popadali polámané stromy na cestu v Čermeľskom údolí, tak pilčík Miloš Hudák prerezával cestu, za ním išiel na LKT-čku Gabriel Hudák st. a potom nasledoval v osobnom aute polesný. „Cyklista nás obehol, zobral bicykel na chrbát a prechádzal pomedzi polámané stromy a konáre. Pilčík ho pri práci nemohol vidieť a počuť. Akoby taký človek ani nemal pud sebazáchovy,“ pokrútil hlavou P. Szarka.

„Niekedy sa presúvame po Čermeľskom údolí, ktorým nákladné autá prevážajú drevo, cyklista ide v strede cesty a nepustí vás! On ide stredom a hotovo. Veď je predsa na cyklistickom chodníku a my nemáme podľa neho na ňom čo robiť. Pritom je to lesná cesta, ktorú dali vybudovať lesníci. Nehovorím, že sa takto správa každý cyklista, ale nájdu sa a je ich dosť. Ja keď vidím maminu kočíkovať svoje dieťa, tak sa snažím nevystrašiť ho, znížim rýchlosť a pomaly prejdem okolo. Nebudem predsa náročky viac prášiť, aký to má zmysel, robiť takto jeden druhému zle?!,“ podelil sa o ďalšie skúsenosti G. Hudák st.

Jeho brat Miloš Hudák dodal: „Najhoršie je, keď má cyklista sluchatka na ušiach. Nič nevníma, nezaujíma ho, že tu pílime stromy. Keď idú takíto cyklisti po lesnej ceste vo veľkej rýchlosti dole kopcom, tak nepočujú, že oproti nim ide LKT-čko. Minulý týždeň išiel brat na LKT-čku hore Hlinným. Keď videl, ako sa na neho zhora rúti po lesnej ceste cyklista, ostal stáť a čakal, že do neho vrazí. Cyklista ho minul iba o dvadsať centimetrov.  Videl, že je zle a hodil sa na zem, pretože vtedy popršalo a nemohol to dobrzdiť. Skončilo to našťastie tak, že sa len udrel o traktor.“

Niektorí nezodpovední cyklisti akoby stále nechceli pochopiť, že všetky lesné cesty a zvážnice slúžia na hospodárenie v lese. Následne boli niektoré z nich vybrané ako cyklotrasy. Pritom by stačilo, keby boli ľudia k sebe ohľaduplní. A nielen na lesných cestách.

Jozef Marko