TÝŽDŇOVKA: Ako chceli urbárnici z Polonín zastaviť ich vyľudňovanie, zadržiavať vodu v prírode a oživiť rusínsku krajinu. A aké projekty uspeli?

Región v Národnom parku Poloniny má byť transformovaný podľa predstáv rezortu životného prostredia, štátnej ochrany prírody a aktivistov z neziskových organizácií a občianskych združení realizáciou takých projektov z Plánu obnovy a odolnosti SR ako je Vihorlatská hvezdáreň v Humennom za vyše 280 000 eur, Implementácia konceptu prírodného turizmu za viac ako 580 000 eur, Múzeum rusínskej kultúry v Stakčíne za 1,8 mil. eur, Zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy v obci Zemplínske Hámre za 1,3 mil. eur, Tradičná mazanka v Zboji za 664 000 eur, Digitálne EkoPoloniny za viac ako 190 000 eur alebo Záchrana poloninských lúk za takmer 270 000 eur.

A teraz si porovnajme tento prístup k podpore a využívaniu krajiny a miestnych komunít, ktoré v nej žijú s projektami, s ktorými sa uchádzali o prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti urbárnici z Polonín. O ich zámeroch informoval na sociálnej sieti pred týždňom predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Ing. Milan Ovseník:

„Základná myšlienka projektov urbárnikov z Polonín bola vytvoriť dve náučné lokality v prírode, v každom katastrálnom území vysťahovaných obcí s možnosťou realizácie agrolesníckych postupov v ekoosade s ekovčelnicou a otvoreným prístreškom. V týchto lokalitách mali realizovať prírode blízke opatrenia pri zadržiavaní vody na realizáciu demonštračných ukážok prirodzeného manažmentu chráneného územia, s možnosťou pozorovania voľne žijúcich živočíchov z prístrešku pre oddych a krmovisko s minirozhľadňou.

Takto by boli vytvorili priestor na transformáciu jadrovej časti regiónu Národného parku Poloniny so zabezpečenou starostlivosťou o chránené územie vlastníkmi pôdy a ich združením zabraňujúci vyľudňovaniu obcí okresu Snina a zaručujúci dlhodobo sa zvyšujúci príspevok stavu biotopov k ochrane krajiny v územiach prírodného svetového dedičstva UNESCO pred zmenou klímy a ich vlastnú odolnosť pred nepriaznivými účinkami zmeny klímy (zmierňovanie povodní, prevencia pred suchom) zväčšením potenciálu krajiny zachytávať vodu prirodzeným manažmentom chráneného územia.

Výstupom realizácia aktivity ZADRŽIAVANIE VODY AKO ZÁKLADU ŽIVOTA V KRAJINE KARPÁT – NÍZKYCH BESKYDÁCH malo byť zhotovenia cca 200 drevených hrádzok, kaskádovo osadených v šiestich vybraných drobných tokoch, udržiavajúcich vodu v krajine v celkovej dĺžke cca 1 500 metrov. Malo sa tak zamedziť urýchľovaniu erózie a odtoku vody z územia bohatého na drobné vodné toky v ochrannom pásme vôd vodnej nádrže Starina v čase prívalových dažďov a napomôcť k zvyšovaniu zásob vody v jadrovej zóne Národného parku Poloniny.

Výstupom realizácie aktivity OŽIVENIE RUSÍNSKEJ KRAJINY - EKOSAD KRAJOVÝCH ODRÔD OVOCNÝCH STROMOV malo byť 500 vysadených ovocných stromov miestnych odrôd, ktoré prežili vyľudnenie. Tak sa mala posilniť biodiverzita územia, druhová rozmanitosť a spolu so včelstvami vytvoriť priestor pre oživenie územia v bezprostrednej blízkosti prírodného svetového dedičstva UNESCO a zaručiť dlhodobo sa zvyšujúci príspevok stavu biotopov, ktoré adaptujú krajinu na dôsledky zmeny klímy.

Realizáciou aktivity NÁVRAT REMESELNÝCH TRADÍCIÍ RUSÍNOV sa malo dosiahnuť vytvorenie ôsmich pracovných miest na 100 % fondu pracovného času, ktorí budú mať na zabezpečenie svojej mobility vozidlo a bicykle na elektrický pohon, ktorí sa budú starať o lokality a budú k dispozícíi návštevníkom.

Táto aktivita mala umožniť transformáciu územia, orientovanú na diverzifikovanú lokálnu ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou a flexibilitou v oblasti prírodného turizmu, prírode blízkeho obhospodarovania lesa a ekologického poľnohospodárstva (agrolesníctva), ktoré adaptujú krajinu na dôsledky zmeny klímy a zabezpečia menšiu zraniteľnosť okrajových regiónov v súlade s princípom "výrazne nenarušiť". Významný prínos vytvorenia pracovných príležitostí pre chránené územie, ktoré mali byť obsadené aj po skončení projektu, mali v pozitívnom zabrániť vyľudňovaniu obcí okresu Snina.

V aktivite MIESTO PRE OBNOVU ŽIVOTA - EKOVČELNICA, APIDOMČEK, OTVORENÝ PRÍSTREŠOK, OZNAČNÍKY sa mali vybudovať štyri drobné stavby a označiť územia štyrmi označníkmi/infotabuľami, ktoré umožnia v transformácii regiónu, aby sa prírodný turizmus prelínal s informačno-edukačnými aktivitami. V ekologickom chove mali byť včely pánmi svojich úľov s voľným pohybom, prirodzeným stavaním obydlí a rozmnožovaním, zimovaním na svojej prirodzenej potrave, spôsobom liečenia len na ekologickej báze. Malo sa skôr pozorovať, učiť sa o včelách a edukovať návštevníkov o prirodzenom spôsobe života včiel. Všetko s dôrazom na prirodzenú stabilitu včelieho ekosystému.

Návštevníci mali mať možnosť využiť API DOMČEK - VČELIU SAUNU, pobyt v ňom v prítomnosti hučiaceho roja má podľa odborníkov blahodarné účinky na alergikov alebo ľudí, ktorí trpia vysokým krvným tlakom. V areáli mali byť návštevníci podrobne informovaní o živote včiel, spôsobe ich chovania, ich dôležitosti na celý ekosystém, k dispozícií malo byť bezpečné pozorovanie života včiel cez priehľadné okienko, súčasťou mal byť takisto priestor na oddych a zrelaxovanie v prírode s výhľadom na dolinu pod včelnicou. Včely v areáli mali žiť v ekovčelnici a dobových vydlabaných klátoch a v pôvodných dutinách, kde sa mal vytvoriť aj VČELÍ HOTEL PRE DIVÉ VČELY...”

Dnes už vieme, že projekty vodozádržných opatrení a opatrení na podporu biologickej rozmanitosti so zacielením na prírodný turizmus v celkovej sume cca 3 mil. eur, ktoré predložilo spoločne päť pozemkových urbárskych spoločenstiev, neuspeli. Ich zástupcovia sa teda obrátili na predsedu vlády. „Toľko zo žiadostí, ktoré podali urbárnici v Poloninách, aby tam mohli ďalej žiť a pracovať. No úradníci a politici zatiaľ rozhodli, že sú ešte lepšie projekty. Nuž uvidíme, či premiér Heger a spol. pochopia a zmenia svoj verdikt. Verdikt, ktorý pokračuje v napomáhaní vyľudňovania Polonin,” komentoval to Ing. Ovseník.

Jozef Marko