Tri roky po

V priebehu 36 mesiacov sa vyažilo drevo a začala sa revitalizácia lesa. Štátne lesy TANAP-u na obnovu územia poškodeného kalamitou už minuli viac ako pol miliardy korún.

Niektoré hotely zmenili majiteľov aj podobu, 120 miliónov korún z eurofondov sa minulo na vylepšenie 15 tatranských osád. Veľké projekty rozvoja troch lyžiarskych stredísk však zostali len na papieri. Podnikatelia stále čakajú na pravidlá pre investovanie a schvaľovanie nových plánov. „Zatiaľ nie je schválená zonácia Národného parku Vysoké Tatry ani územný plán mesta. Zonácia čaká na zmeny zákonov a dohody so súkromnými majiteľmi lesov o odplate," vysvetlil Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u.

Najväčší posun nastal pri obnove spadnutého lesa. „Bez rozumnej obnovy lesa nebudú Tatry, ani turisti, ani záujem investorov," doplnil Majko. Výskumníci veria, že Tatry pre turistov môžu by o pädesiat-šesdesiat rokov ešte príažlivejšie ako v minulosti. Na 2,5 kilometra širokom a skoro 50 kilometrov dlhom postihnutom úseku pracujú desiatky lesných robotníkov. Vysadili pol druha milióna nových stromčekov. „Obnovené Tatry nebudú zalesnené rovnako starým smrekom. Vystrieda sa dospelý les s mladým, rôzne druhy stromov, listnaté s ihličnatými. Zámer je ma o pädesiat rokov odolnejší, rôznorodejšía pre turistov krajšíles," hovorí Jaroslav Jankovič z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

J. Jankovič s 26 kolegami vypracovali projekt revitalizácie Vysokých Tatier. V októbri skončili pozorovanie v Tatrách, kde na piatich plochách sledovali zmeny lesa po kalamite. Predpokladajú, že ešte súčasné generácie turistov budú vidie medzi tatranskými osadami mladinu. „Sú to rany, ktoré sa zaceľujú dlhšie, ale o pätnás až dvadsa rokov už bude aj z Cesty slobody vidie peknú mozaiku," hovorí Jankovič.

Aj keď najpočetnejší zrejme ostane smrek, pre ktorý sú Tatry prirodzeným klimatickým prostredím, výrazne by sa mal zvýši podiel borovice lesnej, smrekovca opadavého a javora horského. „V skladbe zmladenia majú najpočetnejšie zastúpenie smrek a jarabina, v menšej miere jedľa, borovica, smrekovec a listnaté dreviny," uviedol Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Na iných miestach nasadia lesníci napríklad vàby, brezy, osiky, ktoré sú krátkoveké. Po tridsiatich rokoch z mozaiky vypadnú a vystriedajú ich dlhovekejšie druhy stromov. Lenka Burdová zo Štátnych lesov TANAP-u hovorí, že od roku 2005 doteraz vysadili stromčeky na 738 hektároch a na ďalších 520 hektároch sa obnovia prirodzene. Tri roky po veternej kalamite však ohrozuje Tatry ďalšia kalamita - lykožrútová. „Ani najpesimistickejšie predpoklady neboli pred troma rokmi také zlé ako je súčasná realita," povedal riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Liška.

Podľa posledných zistení lesníkov už lykožrút v Tatrách napadol plochu, ktorá tvorí viac ako 42 percent územia zničeného veternou kalamitou.

(zdroj: Pravda, 19.11.2007)