Tragédia v Monkovej doline a protichodné názory politikov: Vodozádržná a protierózna funkcia – suché, choré a odumierajúce lesy, alebo zdravé, zelené a vitálne porasty?
- Zverejnené v Aktuálne
- Komentáre (1)
Ak nepríde k akútnej sanácii vyschnutých a chorľavých lesov, tragédie ako sa udiala vo štvrtok 11. júla v Belianskych Tatrách budú pribúdať. Na sociálnej sieti to skonštatoval minister životného prostredia Tomáš Taraba v súvislosti s udalosťou, ku ktorej došlo v Monkovej doline. Podľa iniciatívy My sme les neexistuje dôkaz, že by aktívny manažment dokázal podobnej tragédii zabrániť, píše agentúra TASR na portáli Teraz.sk.
Foto: Ing. Ján Slivinský
Bezzásah v Javorovej doline
Tatry majú podľa Tomáša Tarabu abnormálne veľké plochy umierajúcich lesov. Tvrdí, že keď bol ministrom László Sólymos, prestala sa robiť aktívna sanácia chorých lesov. „Čím viac lykožrútom napadnutých stromov v národných parkoch, tým viac suchých stromov, ktoré nezadŕžajú vodu, tým slabší koreňový systém, tým väčšia erózia, tým väčšie teplo, a to aj v lesoch, a tým rýchlejší spád vody, ak sa zjaví," povedal šéf envirorezortu.
Dodal, že štáty, kde počúvajú odborníkov, už dávno nahrádzajú chradnúce smrekové monokultúry živými zmiešanými lesmi. V tejto súvislosti spomenul Českú republiku.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa na sociálnej sieti zverejnil video o tom, že tragédiu v Monkovej doline dokumentuje priamo v teréne so Správou Tatranského národného parku. Hovorí, že voda prerazila cez odumretú veľkú plochu lesa. „Hmotu odumretého dreva naplavilo, nabralo, spravila sa hrádza a pod ťarchou toho materiálu následne došlo k pretrhnutiu a celá masa zbehla dole. To boli tony materiálu," opísal. Štefan Kuffa zároveň poukázal na to, že protierózna vodozádržná funkcia funguje v živých lesoch.
Na vyjadrenia predstaviteľov envirorezortu zareagovala opozičná poslankyňa parlamentu Tamara Stohlová. Podľa nej vôbec neskrývajú svoju túžbu ťažiť v národných parkoch a zneužívajú na to ľudské nešťastie. „Schopnosť zadržiavať vodu je na kalamitných územiach ponechaných bez zásahu vyššia ako pri aktívnom zásahu, ktorého výsledkom sú zhutnené holiny. Po tých voda okamžite stečie," uviedla Tamara Stohlová s tým, že klimatická zmena prináša extrémy počasia, s ktorými si žiaden ekosystém nemusí poradiť.
Link na celý článok: Taraba: Ak nepríde k sanácii vyschnutých lesov, tragédie budú pribúdať (teraz.sk)
Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .
Komentárov
-neziskové organizácie na ochranu bystrín a strží a protieróznych opatreníschvaľovať iným rezorným ministerstvom, nie ŠOP-ŽP.
-Ochranu vykonávať biotechnicky, vypracovať (nie napísať alebo ukázať alebo prezentovať na tabuli) projektom, vypracovaným podľa Hydromeliorácií lesníckotechnických č. 831-12
-biotechnické opatrenia roztriediť na trávny kryt, porast krovinatých drevín a stomov.
-rôzne oživené konštrukcie : vrbové plôtiky a krytiny,hate, oživené kamenné rovnaniny a i.
-Týmto spôsobom sa spevňuje povrch, proti rozrušovaniu vodou, snehom, vetrom a tepelnými zmenami,
-využiť pomocných konštrukcií z dreva, kameňa, haťove fašiny a válce z kameňa,
Tieto práce slúžia k ochrane pôdy nazývame pôdoochranné opatrenia. Ochranu vodného režimu rozdeľujeme do troch skupín:
-zneškodniť plošný povrchový odtok vody,vegetačným opatrením na stmých stráňach
-zosúľadiť povrchový odtok vody s podzemným odtokom,
-zamedziť účinku povrchovému odtoku vody-porasty proti škodlivým účinkom povrchovej vody.
Ak nevykonáme v lese technicky vhodne navrhnutú ochranu v záhlavý strže-aby nenarastala v prospech odtoku vody z lesa sme neurobili nič, naopak jama-kopec hliny- jama urýchľuje degradačný účinok lesa
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.