Tlačovka len pre „vyvolených“?

Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a ŠOP SR analyzovali vzťah medzi odumieraním smrekových porastov a bezzásahovými územiami v 117 rezerváciách a ich okolí na Slovensku. Zo skúmaných rezervácií sa len v 9 prípadoch preukázalo, že odumieranie začalo v rezervácii. Až v 72 prípadoch sa preukázalo, že odumieranie smreka začalo mimo rezervácie a následne sa rozšírilo do okolia, neraz aj do bezzásahového územia. V 36 prípadoch nebolo možné zdroj jednoznačne určiť. „Som presvedčený, že analýza je dostatočným argumentom na to, aby už skončilo obviňovanie ochrany prírody zo súčasnej situácie s podkôrnikovou kalamitou. Dúfame, že takéto tvrdenia konečne upadnú do kategórie prekonaných mylných dogiem,“ konštatoval na záver tlačovej konferencie Peter Baláž.

Samotná tlačová konferencia ŠOP SR mala trochu kuriózny priebeh: do priestorov, kde sa konala, sa pokúsili vstúpiť Andrej Kunca, vedúci Lesoochranárskej služby a doc. Jozef Konôpka, renomovaný odborník z Lesníckeho výskumného ústavu. Na podujatí sa mal záujem zúčastniť aj predseda Slovenskej lesníckej komory (SLsK) Milan Dolńan, predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai a hovorca SLsK David Hančinský. Hovorca ŠOP SR Jozef Balko im zabránil vstúpiť do miestnosti, kde sa konala tlačová konferencia s tým, že vstup je povolený len novinárom a žiadal od nich novinárske preukazy (ktoré sa používali za socializmu, dnes už nikto novinárov pri príchode na tlačovú konferenciu nelegitimuje). Na druhej strane je pochopiteľné, že vedenie ŠOP SR nemalo záujem umožniť názorovú konfrontáciu odborníkom, ktorí by posolstvo tlačovej konferencie mohli spochybniť.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydalo k tlačovej konferencii ŠOP SR nasledovné vyhlásenie: „MPRV SR, ani jeho odborné inštitúcie, nie sú oboznámení so žiadnou vedeckou prácou potvrdzujúcou takéto tvrdenia a nezúčastnili sa, či už vo forme spolupráce alebo oponentúry, tvorby takéhoto materiálu. Národné lesnícke centrum vo Zvolene, vrátane Lesníckej ochranárskej služby, je národnou autoritou lesníckej vedy a výskumu, a táto práca nebola s jej odborníkmi konzultovaná, preto musíme pochybovať o jej objektívnosti.

Zároveň si dovoľujeme poukázať, že záujem zúčastniť sa na tlačovej besede mali napríklad aj vedúci Lesníckej ochranárskej služby a zástupcovia Slovenskej lesníckej komory, avšak Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ich na tlačovú besedu za účasti troch mediálnych subjektov nepustila, čo je opäť jasným dôkazom tendenčnosti, účelovosti, obavy o preukázanie neobjektívnosti prezentovaných výsledkov a názorov a neochoty orgánov a organizácií ochrany prírody na vzájomnom odbornom dialógu s odbornou lesníckou verejnosťou.

Navyše ministerstvo, ani jeho odborné inštitúcie nikdy netvrdili, že chránené územia sú primárnym zdrojom šírenia lykožrútov, ale upozorňujú, že v prípade ich poškodenia a napadnutia sú bez vykonania potrebných opatrení zdrojom ďalšieho šírenia podkôrneho hmyzu do okolitých lesov.“

Taktiež Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska reagovala na informácie, prezentované na tlačovej konferencii ŠOP SR: „Odmietame účelové fabulovanie Štátnej ochrany prírody, ktorá začína pociťovať hrozbu prijatia zodpovednosti za Apokalypsu v ihličnatých lesov severu Slovenska a prijať svoj účet za ich doterajšie konanie, resp. nekonanie.

Obštrukcie a nezodpovedné rozhodovanie kompetentných orgánov pri konaniach o povolení bezodkladného spracovania kalamitného dreva od roku 2004 a znemožňovanie sprístupňovania prírodnými disturbanciami napadnutých lesných ekosystémov aj mimo chránených území s 5. stupňom ochrany v súvislosti s každoročne narastajúcim suchom a teplom v posledných 5 rokoch spôsobilo nekontrolovateľnosť premnoženia podkôrneho hmyzu, likvidujúceho celé spoločenstvá lesov v Západných Tatrách, lesov Babej hory a Pilska, Pohoria Roháčov a Skorušinských vrchov, Oravskej Magury, Veľkej či Malej Fatry.

Nie je ojedinelé, že konania o bezodkladnej likvidácia podkôrnikom napadnutého dreva trvali 1 - 2 roky a povolenia na sprístupnenie lesných porastov aj 5 rokov. A v súčasnosti mnohé urbáre s vypätím posledných síl sa snažia ako tak udržať životaschopnosť napadnutých hospodárskych lesov Oravy, Liptova, Turca, či Horného Považia a Kysúc, ktoré sú atakované podkôrnikom z takto „chránených území“, nevraviac o enormnej snahe ŠOP pre ikonického vtáka – hlucháňa vytvárať nové desaťtisíce hektárov bezzásahu v ihličnatých hospodárskych lesoch.

Nezodpovednosť konania štátu v prípade absolútneho podcenenia potreby finančne nákladnej aktívnej ochrany ihličnatej hospodárskych lesov, tak ako to robia vyspelé krajiny EÚ, vyústila do apokalypsy lesov severu Slovenska, v ktorých sa nachádzajú významné vodohospodárske zdroje miest a dedín severného regiónu Slovenska. Pretože toto nie je problém už len lesa – toto je na severe Slovenska problém vody – vody, ktorá tečie z kohútikov obyvateľov Žiliny, Bytče, Rajca, Martina, Liptovského Mikuláša, Dolného Kubína Trstenej, či Námestova a ich aglomerácií!

V tejto súvislosti vyzývame vládu SR, aby bola zodpovedná a bezodkladne prijala okamžité opatrenia, ktoré zbrzdia apokalypsu ihličnatých lesov severu Slovenska.“

Peter Gogola