Tatranskí lesníci chceli prikrmovať zver v zime ako predtým, ale výnimku od ochranárov nedostali

Takisto zabezpečuje aj plnenie plánu lovu, okrem toho je v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu povinný postarať sa o poranenú či usmrtenú zver pri dopravných nehodách. Tiež dozerá na dodržiavanie lesného zákona, spolupracuje s políciou napríklad pri riešení nelegálnych výrubov, ktorých už tradične pribúda najmä počas zimných mesiacov.

TASR na stránke Teraz.sk ďalej uvádza, že v zimnom období vykonávajú lesníci prerezávky, prebierky i obnovné ťažby, ak to výška snehovej pokrývky dovolí. Práve zimné mesiace sú podľa ich slov na to najvhodnejšie, pretože drevo je mimo vegetačného obdobia najhodnotnejšie. Neprúdi v ňom miazga. Navyše, pôda je v zime zamrznutá, je na nej vrstva snehu, takže pri práci s ťažkou technikou dochádza oveľa menej k poškodzovaniu pôdneho krytu. „Samozrejme, akékoľvek zásahy môžeme vykonávať len v porastoch, ktoré neboli zaradené podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do piateho stupňa ochrany prírody, alebo tam, kde nebol vydaný zákaz na vykonávanie lesníckych činností,“ cituje TASR tatranských lesníkov.

A pokračujem že podľa lesníkov niekedy prikrmovali jeleniu zver senom, letninou (usušená žihľava či maliny) a takzvanou lesozmesou, čiže špeciálnou granulovanou zmesou pre zver rôzneho zloženia. Do lesozmesi občas primiešavali obilniny či kukuricu, alebo zvieratám vysypali repu, zemiaky, jablká a iné. Okrem jelenej zveri si na tom pochutnali i diviaky. Vo vysokohorskom prostredí pomáhali kamzíkom počas zimných mesiacov hlavne sušenou jarabinou. Soľ nosili pre všetku raticovú zver celoročne do takzvaných solísk pre zlepšenie jej zdravotného stavu.

Obyčajne sa podľa lesníkov používala kusová soľ, ktorú zver olizuje vtedy, keď má chuť. Takéto zloženie potravy v prikrmovacích zariadeniach veľmi často využívali tiež medvede. Po prebudení sa zo zimného spánku na jar často vyžrali ostávajúce zásoby lesozmesi aj priamo zo skladu. „Dnes sa mnohé zmenilo vďaka novelizácii zákona o ochrane prírody a krajiny. V Tatranskom národnom parku už môžeme prikrmovať len obmedzene podľa stupňov ochrany. Vo štvrtom a piatom nič, v treťom len seno, senáž a letninu. Na základe výborných predchádzajúcich skúseností sme žiadali o výnimku, avšak doteraz nám nebola udelená,“ vyjadrila sa pre TASR M. Petránová.  

Ak ľudia disponujú nejakým väčším množstvom pre nich neupotrebiteľného krmiva, tak najlepšie urobia, ak sa spoja s lesníkmi. Tí im poradia, čo s ním urobiť. Podľa M. Petránovej v žiadnom prípade nie je vhodné prikrmovať zver v intraviláne alebo v jeho blízkosti. Veľmi ľahko si na to zver zvykne a následne stráca plachosť voči človeku. Navyše, to potom láka do intravilánu aj predátorov.

Jelene každoročne zhruba vo februári zhadzujú svoje parožie. Ako priblížila M. Petránová, zber parožia patrí k poľovníckemu právu, čiže robia ho poľovníci, prípadne lesníci, ktorí zároveň vykonávajú poľovnícku starostlivosť. V prípade pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u sú to lesníci na pridelenom úseku. Je to v podstate forma odmeny za starostlivosť. Ak sa lesník dobre stará, má aj kvalitné parožie. Takzvané zhody sú predovšetkým veľmi dobrým dôkazom o stave samotnej zveri či úrovni starostlivosti na jednotlivých úsekoch. „Finančná hodnota parožia zďaleka nie je taká vysoká ako chovateľská či spoločenská. Práve preto, aby sa zhody dostali iba do tých správnych rúk, je neoprávnený zber parožia hodnotený ako nelegálny,“ cituje TASR M. Petránovú.

Okrem toho sa lesníci v Tatranskom národnom parku starajú aj o turistické chodníky a tiež o zariadenia, ktoré slúžia turistom. Odhadzujú sneh z mostov, prístreškov, pútačov a spriechodňujú chodníky pri kalamitách. „V zime sa často robí tiež takzvané vyvetvovanie chodníkov, čiže odstraňujú sa vetvy zasahujúce do ich trás. Má to jednoduchú logiku. Na vrstve snehu človek vyššie dosiahne. Každý lesník má na starosti takisto i budovy, popri ktorých musí odpratávať sneh, zabezpečovať ich prevádzkyschopnosť a dobrý technický stav,“ vysvetlila Martina Petránová zo Štátnych lesov TANAP-u.