Tatranci ponúkli kolegom pomoc
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Česká republika sa spamätáva z víchrice Kyrill, ktorá vyvrátila v lesoch desa miliónov kubických metrov dreva. Kolegom z Krkonošského národného parku už ponúkli pomoc aj lesníci zo Štátnych lesov TANAP-u
„Zatiaľ nás zdvorilo odmietli," povedal Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP.
„Nepotrebujeme v tejto chvíli pomoc, pretože máme na zemi našastie len 70-tisíc kubíkov dreva a kalamitnú ažbu sme schopní zvládnu," povedal vedúci starostlivosti o lesy Krkonošského národného parku Hubert Závodský.
V TANAP- pomohli pri spracovávaní kalamity z novembra 2004 predovšetkým české firmy. Na Slovensku totiž chýbala špeciálna tzv. harvestorová technika na ažbu. „Mali sme len dva harvestory. V roku 2005 sa ich však do Tatier podarilo sústredi 58 a takmer všetky boli z Česka," povedal P. Líška, ktorý predpokladá, že Česi kalamitu zvládnu. Samotní Tatranci sú totiž schopní poskytnú len odbornú lesnícku pomoc.
„Hoci je sedem dní po víchrici, stále sa nepracuje," povedal však pre ČTK predseda Združenia podnikateľov v lesnom hospodárstve ČR Miloš Balák.
Česi sa obávajú, že mnohé ažiarske firmy majú skôr uzavreté zmluvy na prácu v zahraničí a doma nebude dos prostriedkov na rýchle vyaženie kalamitného dreva. Pavel Indra z Českej asociácie podnikateľov v lesnom hospodárstve navrhuje, aby úseky polomov dražili podobne, ako sa to robilo v Tatrách, pričom víaz dražby by zodpovedal za všetky práce až po odvoz dreva.
Zničené lesy v Tatrách a Čechách spôsobil extrém počasia. „V jednom aj druhom prípade úradoval vietor, v Tatrách však možno hovori o väčšej pravdepodobnosti opakovania - ničivá tatranská bóra prichádza približne raz za 50 rokov," myslí si Vladimír Krečmer, český bioklimatológ.
„České lesy dlhodobo chradnú, len tri percentá z dospelých ihličnatých porastov sú zdravé, ostatné boli oslabené v dôsledku predchádzajúcich suchých rokov, premnoženia škodcov a chorôb. „Ak chceme lesom naozaj pomôc, musíme zásadne zmeni spôsob hospodárenia a priblíži druhové zloženie lesov čo najviac pôvodnému prírodnému," povedal profesor Radomír Mrkva z Mendelovej zemìdelskej a lesníckej univerzity v Brne.
(Pravda, 26.1.2007)