Storočnica štátnej ochrany prírody na Slovensku

Prvý strom, dub zimný, zasadil štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Boris Susko v prítomnosti generálneho riaditeľa ŠOP SR Martina Lakandu a ďalších pozvaných hostí v Hriňovej v utorok 16. apríla. Malá slávnosť bola obohatená vystúpením detského folklórneho súboru Hviezdička v duchu ľudových tradícií Podpoľania. Hriňová ako unikátna lokalita a súčasť UNESCO programu Človek a biosféra je srdcom Slovenska. Bola vybraná s jasným zámerom poukázať na príkladné spolužitie ľudí a prírody.

Štátna ochrana prírody na Slovensku bola od svojho vzniku úzko spätá s pamiatkovou starostlivosťou, o čom svedčí aj jej základný dokument z roku 1919. Pod názvom „Nariadenie ministra – plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska č. 155/1919 o právomoci Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku“, začal písať históriu slovenskej štátnej ochrany prírody. Toto spolužitie s pamiatkovou starostlivosťou trvalo až do roku 1981. Až vtedy sa štátna ochrana prírody osamostatnila. Toto obdobie prinieslo celý rad rôznych organizačných usporiadaní, v ktorých sa ochrana prírody vyvíjala paralelne s pamiatkovou starostlivosťou až napokon dospela k samostatnej odbornej organizácii - Ústrediu štátnej ochrany prírody so sídlom v Liptovskom Mikuláši.

Vo vývoji ŠOP SR je dôležité spomenúť niekoľko zlomových bodov. Z nich najdôležitejším bolo jej zákonné ustanovenie v roku 1955. Išlo o zákon SNR č.1/1955 zb. SNR o štátnej ochrane prírody. Ďalej to bol vznik odbornej organizácie Slovenského pamiatkového ústavu v roku 1951, ktorá po transformovaní v roku 1958 pod názvom „Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody“ dala ochrane prírody základ druhovej i územnej ochrany na Slovensku.