Štátni ochranári upozorňujú na nezodpovedné správanie turistov voči medveďom. Známy lesník a poľovník tvrdí, že sme z medveďov urobili kvôli zákazu regulačného lovu žobrajúcich tulákov v dedinách a dokonca aj v mestách
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Po ďalších stretoch človeka s najväčšou šelmou žijúcou na Slovensku, ožili diskusie o počte medveďov u nás a spolužití ľudí s nimi v našej krajine. Ešte stále nie je hodnoverne preukázaný aspoň približný počet medveďov u nás a názory na to, koľko by ich malo byť, sa diametrálne líšia.
Štátna ochrana prírody SR uverejnila tento týždeň na svojej internetovej stránke tlačovú správu, v ktorej okrem iného uvádza, že na sociálnych sieťach sa v poslednej dobe šíria videá, ktoré znázorňujú nebezpečné správanie sa turistov v lese. „Fotenie medveďov a natáčanie videí nemusí mať vždy šťastný koniec. Prikrmovanie je navyše zakázané a medvedie jedince, ktoré kvôli tomu stratili svoju prirodzenú plachosť, čaká odchyt a usmrtenie.
V stredu 20. apríla 2022 došlo v Národnom parku Nízke Tatry k stretu turistky s medveďom hnedým. Našťastie, pozornosť šelmy upútal iba batoh ženy. Tá zo stretnutia vyviazla bez zranenia. Medveď pravdepodobne stratil plachosť kvôli doterajšiemu správaniu turistov, ktorí ho prikrmovali len preto, aby si s ním spravili fotografiu.
Aj to môže byť dôvodom, prečo medveďa teraz zaujal batoh s potravinami. Podľa vyjadrení Zásahového tímu pre medveďa hnedého, svojím nezodpovedným správaním návštevníci národného parku ohrozujú aj svoje životy a zdravie, aj život medveďa,“ napísali vo svojom stanovisku štátni ochranári.
Známy a rešpektovaný lesník a poľovník Emil Rakyta prispel do diskusie o početnosti medveďov v statuse na sociálnej sieti uverejnením niekoľkých faktov: „Fenomén kontajnerových medveďov bol vo Vysokých Tatrách už v 60 tych rokoch. Práve z toho dôvodu boli v roku 1962 udelené prvé výnimky zo zákona a začalo sa s reguláciou početnosti lovom, nie imobilizáciou a následne eutanáziou.
V rokoch 1975 - 1987 zranili synantropné medvede na strednom Slovensku 20 ľudí. Jednalo sa o lesných pracovníkov, zberačov lesných plodov a ojedinele aj turistov. Synantropných medveďov v tom čase bolo ešte málo. Po dedinách sa netúlali, aj keď kontajnery neboli zamknuté.
V roku 1975 bolo podľa poľovníckej štatistiky na Slovensku 430 medveďov, čo ochranári spochybňovali a snažili sa obmedzovať výšku regulačného lovu a hlavne jeho plnenie. Preto bolo v tomto roku ulovených len 22 medveďov, čo je 5,1% zo stavu, pričom prírastok je 10%.
V rokoch 1985 - 1987 bolo na území Slovenska ulovených v priemere ročne 43 medveďov a dochádzalo priemerne k deviatim útokom medveďa na človeka za rok.
O tom, čo sa považuje za útok, rozhodovali a aj dnes rozhodujú ochranári a problémy s dokazovaním odradili mnohých poškodených prípady aj hlásiť. Našťastie, nie každý prípad bol životu nebezpečný. V tých rokoch sa podľa modelových výpočtov stavov, kde sa počítalo s prežitím len jedného mláďaťa z vrhu, nachádzalo na Slovensku 600 medveďov, teda odstrel predstavoval len 7,1% zo stavu.
Pritom nie je zohľadnené nelogické obmedzenie zásahu do vyšších vekových kategórií. Odstrelom jedincov do 100 kg sa zasahovalo len do mláďat, ktoré sa na reprodukcii nepodieľajú a zvyšuje sa početnosť reprodukčnej populácie.
Keď vezmeme do úvahy ešte obštrukcie združenia VLK, čím sa skrátila na minimum doba lovu, nemožno sa čudovať, že sa ani v jednom roku nepodarilo uloviť schválený počet a lov sa pohyboval na úrovni 4 - 5 percent zo stavu.
V dôsledku toho a trestuhodného úplného zákazu regulačného lovu sme urobili z medveďov žobrajúcich tulákov, túlajúcich sa už aj v dedinách, ba dokonca aj mestách. V súčasnosti je Slovensko krajina s najväčšou hustotou medvedej populácie na jeden kilometer štvorcový vhodného biotopu v Európe a ochranári, ktorých máme už tiež viac ako medveďov, ich stále nevedia spočítať, hoci na ten účel vyčerpali už milióny eur.“
Jozef Marko