Štátni ochranári previezli jedného losa do veterinárnej starostlivosti: Odborník pre LES & Letokruhy vysvetlil, prečo nie je na Slovensku viac losov

„Los mokraďový (Alces alces) obýval územie Slovenska celé stáročia, dnes je však jeho výskyt na našom území pozorovaný len zriedka. Na jeseň sme informovali o výskyte tohto kopytníka v Západných Tatrách. Najčastejšie ide o nedospelé samce, ktoré pri hľadaní partnerky a obsadzovaní nových území prekonávajú veľké vzdialenosti. Aj v tomto prípade ide o dvojročného samca.

Losy k nám prechádzajú najčastejšie z Poľska, kde ich populácia vo voľnej prírode rastie a v súčasnosti prevyšuje 20 000 jedincov. Euroázijské populácie sa odhadujú na 1,5 milióna jedincov, z ktorých jednu tretinu tvoria európske populácie. Stály výskyt tohto druhu bol potvrdený v prihraničnej oblasti Jablonka – Czarny Dunajec – Trstená na Orave, kde je aj predpoklad ďalšieho šírenia a vytvorenia stálej populácie v tamojších rozľahlých rašelinných lesoch. Stála populácia bola na Slovensku pozorovaná v Oravskej kotline do roku 1990. 

Opätovný návrat losov na naše územie do veľkej miery závisí aj od nás. Ich najväčším ohrozením je totiž nelegálny odstrel a kolízie s dopravou. Los mokraďový patrí k celoročne chráneným živočíchom so spoločenskou hodnotou 3 000 eur,“ uviedla ŠOP SR.

V minuloročnom letnom dvojčísle časopisu LES & Letokruhy sme o problematike výskytu losov na Slovensku uverejnili rozhovor s lesníkom, poľovníkom a znalcom prírody, Ing. Stanislavom Bystrianskym, ktorý je autorom projektu Reštitúcia losa európskeho. Okrem iného sme sa opýtali, prečo nie je na Slovensku viac losov a kto alebo čo tomu bráni.

„Veľké obavy majú poľnohospodári, ktorým môžem odkázať, že los je lesné zviera. Vo dne a dokonca ani v noci sa nerád pohybuje po otvorenej, voľnej ploche. Samozrejme za predpokladu, že nemigruje. Vo svojom domovskom okrsku sa ale poliam, lúkam a pasienkom vyhýba. A ešte jeden odkaz poľnohospodárom a lesníkom. Hoci los toho skŕmi dosť, veď samce dosahujú hmotnosť až 500 kilogramov a samice 300 kilogramov, a teda viac ako jeleň alebo jelenica, je potrebné zdôrazniť, že los je samotárske zviera a nežije v čriedach. Jeden los skŕmi denne 15 kilogramov vetvovej potravy.

Ak jeleň síce skŕmi denne iba 5 kilogramov podobnej potravy, tak u 30 hlavovej čriedy to predstavuje až 150 kg. U jelenej zveri na Slovensku nie je v súčasnosti raritou, ak má jelenia črieda 100 jedincov, tak je to poriadny rozdiel. Jelenia zver nemá problém zdržiavať sa a pásť na poliach poľnohospodárov, lebo ide o pôvodne stepnú zver, ktorá sa adaptovala na les.

Nuž a na otázku, prečo losov nie je viac, je odpoveď vo vysokej hustote predátorov a v nedostatočnom záujme zo strany Štátnej ochrany prírody SR, ako aj kompetentných lesníkov a poľovníkov. Často sa stáva, že ľudské postoje a spoločenská mienka sa menia až s vymretím neprajnej a nástupom prajnej generácie.“

Jozef Marko