Štátni lesníci avizujú v Múzeu TANAP-u po znovuotvorení viaceré novinky

Nútenú pauzu, o ktorú sa postarala pandémia koronavírusu, využili Štátne lesy TANAP-u na výmenu polstoročie starých okien i každoročnú modernizáciu expozícií. Úplne novú podobu dostala dioráma alpínskeho stupňa, ktorú oživila simulácia útoku rysa na kamzicu s maľbou Mengusovskej doliny v pozadí. „K takejto situácii dochádza v prírode pomerne často, sám som mal na stole viacero kamzíkov, ktoré uhynuli po útoku rysa, a tak sme si povedali, že by sme niečo takéto mohli skúsiť nasimulovať,“ hovorí Milan Kornajčík, preparátor Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Do karát výskumníkom a múzejníkom zahrala skutočnosť, že v rovnaký rok zahynula v Tatrách kamzica aj rys. Zatiaľ čo zhruba trinásťročná samica prišla o život vo Velickej doline pravdepodobne v dôsledku vyčerpania, približne sedemročného rysa ostrovida zrazilo auto v oblasti Čiernej vody neďaleko Kežmarských Žľabov.

Na výrobe nových dermoplastických preparátov spolupracoval Kornajčík aj so svojím poľským kolegom Krzysztofom Gąsienicom Makowskim a jeho asistentom. „Keďže nejde o bežný model, mali sme čo robiť, aby sme to upravili do tejto podoby. Najnáročnejšie bolo vytočiť a prispôsobiť modely tak, aby všetko sedelo a aby sme u oboch dosiahli aj autentický výraz. Obzvlášť sme si dali záležať na prehnutí tiel, pomohli sme si tiež fotografiami či videami z internetu, ktoré zachytávali útoky mačkovitých šeliem na zver, keďže zábery v kombinácii kamzík a rys nie sú bežné. Boli to však hodiny rezania a lepenia, kým sme to dali celé dokopy,“ spomína na mesiace práce s modelmi preparátor Štátnych lesov TANAP-u. Svoj výtvor sa chystali predstaviť aj na celosvetovej výstave, no plány im zmarila korona.

Nová podoba diorámy je výsledkom spoločnej práce viacerých aktérov. O umelecké spracovanie jej kompozície a realizácie biotopu sa postaral Michal Červeň, maľba je dielom Tomáša Zárubu a garantom prác bol umelecký reštaurátor Tibor Kováč.

Hneď vedľa diorámy, v ktorej je zachytený útok rysa na kamzicu, sa nachádzajú i lebky oboch zvierat. Vystaviť v expozícii sa ich múzejníci rozhodli aj preto, že v rámci hodnotenia trofejí získali zlaté medaily, takže ide skutočne o pozoruhodné kúsky. 

To však nie sú jediné novinky. „Nezabudli sme ani na tých, ktorých zaujíma ríša rastlín. Trojrozmerné exponáty sme tentokrát doplnili aj o exponáty zaliate v polyesterovej živici. Návštevníci si v takejto podobe budú môcť obzrieť napríklad plesnivec alpínsky, klinček ľadovcový, horec Clusiov i horec jarný či niekoľko druhov lomikameňov rastúcich na skalných stenách,“ konkretizuje botanička Zuzana Homolová, ktorá je zároveň aj vedúcou Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u.

Priestory expozície tak ako každý rok prešli aj dezinfekciou, fumigáciou a plynovaním. Očistu má za sebou aj medvedí brloh, ten však zatiaľ z preventívnych dôvodov ostáva zatvorený, keďže ide o malý priestor.

Návštevníci musia počítať s viacerými protipandemickými opatreniami, už pri vchode im teplotu zmeria termokamera, vstup je dovolený len s respirátorom a negatívnym testom na koronavírus, povinná ostáva i dezinfekcia rúk. Počet návštevníkov je regulovaný, pamätať by mali aj na rozostupy. Múzeum je otvorené každý deň okrem vianočných a novoročných sviatkov a obdobia pravidelnej každoročnej modernizácie od 8.30 do 16. hodiny s výnimkou hodinovej prestávky počas obeda, od 1. mája budú jeho expozície prístupné od 9.00 až do 17.00 hodiny.

Múzeum návštevníkov oboznamuje s charakterom tatranskej prírody, jej ochranou a s dejinami sprístupňovania Tatier. Patrí medzi najnavštevovanejšie múzeá svojho druhu na Slovensku. Jeho expozície si ročne pozrie okolo 50-tisíc ľudí, pandémia koronavírusu však za ostatný rok skresala návštevnosť o 34 percent.