Štátne lesy TANAP-u: Systematická starostlivosť o tatranskú prírodu bola značne narušená

Prvý status: Pred 20 rokmi bolo len vo Východných Tatrách 200 strážcov prírody, dnes možno desatina...

Na základe oprávnených pripomienok o súčasnej nedostatočnej ochrane tatranskej prírody musíme opäť pripomenúť históriu. Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi existoval na tomto území integrovaný systém ochrany prírody. Prakticky to znamenalo, že takmer v každej tatranskej doline bol denno-denne strážca. Na letnú sezónu sme posilňovali stavy o sezónnych strážcov (obyčajne z radov študentov lesníckych škôl) a počas celého roka mali plánované služby tiež dobrovoľní strážcovia TANAP-u z radov miestnych dobrovoľníkov.

Okrem strážcov mali rovnakú právomoc všetci lesníci. Často sa navzájom zastupovali, pretože mali rovnaké - lesnícke vzdelanie. Všetci boli označení odznakom Strážca TANAP-u a mali patričný preukaz. Mohli kontrolovať osoby, udeľovať blokové pokuty. Bežne spolupracovali vo vysokohorskom prostredí s políciou. Spolu to bolo len vo Východných Tatrách asi 200 ľudí, ktorí, navzdory tomu, že vtedy ešte neboli mobily, vedeli veľmi rýchlo zasiahnuť. Spočítajte si, koľko ich je dnes. Možno desatina...

V dobe, kedy Štátna ochrana prírody SR preberala dohľad nad ochranou prírody TANAP-u, teda v roku 1995, mohla všetkých tých 200 dovtedajších Strážcov TANAP-u, ktorí robili praktickú ochranu viac ako štyridsať rokov, vybaviť novým odznakom a tí mohli po vzájomnej dohode fungovať dodnes. No nestalo sa tak. Ťažko povedať, prečo nechceli... A tak dnes pracuje v teréne minimálny počet ľudí, ktorí majú odznak Stráž ochrany prírody a ktorí sú podľa zákona o ochrane prírody a krajiny jediní, samozrejme okrem polície, ktorí môžu na úseku ochrany prírody zasahovať.

Lesníci riešia priestupky len na základe lesného zákona. Sú vybavení preukazom a odznakom Lesná stráž. Hoci majú patričné vzdelanie a vykonávajú pracovné úlohy v tom istom teréne ako strážcovia zo Štátnej ochrany prírody SR a naďalej sa starajú o zverené územie, tak ako desaťročia predtým, na integrovanom princípe.

Druhý status: Dospelý zelený les v TANAP-e už takmer neexistuje

Dnes si povieme opäť pár slov o lese. Motiváciou pre nás sú stále a stále sa opakujúce príspevky v našich médiách, ktoré volajú po ničnerobení, znižovaní ťažby, vychádzaní v ústrety skôr turistickému ruchu – cyklistom, turistom, hubárom, psíčkarom či ostatným návštevníkom... Verte, že lesníci vychádzajú v ústrety ako sa dá, no lesnícke činnosti a aj ťažba sú neoddeliteľnou súčasťou manažmentu prírodného prostredia.

Na Slovensku sme si les už dávno skultúrnili a stovky rokov ho hospodársky využívame. Tak, ako využívame poľnohospodársku pôdu či iné prírodné zdroje. Ak využívame rozumne, prinášajú výnosy a ďalšie benefity, ak nerozumne, tak čistú stratu vo všetkých pohľadoch. Je to podobné, ako v iných odvetviach nášho hospodárstva. Výška obnovných ťažieb vychádza z jednoduchej logiky – pri ideálnom stave by sa malo každý rok z lesa vybrať o trochu menej ako prirastie.

Čiže keď les rastie do dospelosti 100 rokov, môže sa z neho každý rok zužitkovať menej ako jedna stotina. Či to prepočítame na hektáre lesných porastov, či na stromy, alebo na metre kubické dreva, čo je najpresnejšie. Z výnosov z predaja dreva sa financujú tiež lesné cesty, chodníky a zvážnice, ktoré sú potom (so súhlasom, či občas aj bez súhlasu vlastníka a správcu) využívané tiež ako cyklotrasy a turistické chodníky. Sú to značné prostriedky, ktoré do toho musia lesníci investovať. Obnovné a tiež výchovné ťažby robia lesníci odjakživa predovšetkým v zimnom období.

Je to z veľkej časti aj preto, že drevo zo zimnej ťažby je najviac cenené a zároveň je pôda zamrznutá a zasnežená, čím sa najmenej poškodzujú zvážnice a celý pôdny kryt. Ak sa však náhle oteplí, prípadne na juhu Slovenska vôbec nezamrzne, tak sa môžu na zvážniciach narobiť i koľaje. Verte, že ani lesníci, ani firmy, ktoré v lese drevo spracovávajú, nemajú z toho radosť. Zvyšujú sa im náklady na vykonávané práce a dodatočnú opravu poškodených ciest.

Niektoré územia Slovenska boli pre svoju prírodnú hodnotu vyčlenené ako chránené. Ako prvý národný park v bývalom Československu bol TANAP. V chránených územiach je často realizované jemnejšie hospodárenie či dokonca v súčasnosti - v piatom stupni ochrany prírody - zákaz akýchkoľvek lesníckych činností. Údržbu existujúcich ciest a chodníkov je preto potrebné dotovať z iných zdrojov.

TANAP zasiahli v minulých rokoch, aj vďaka nešťastným rozhodnutiam, mnohé kalamity, systematická starostlivosť sa značne narušila a dospelý zelený les už takmer neexistuje. Znamená to, že v budúcnosti budú v mladinách vykonávané väčšinou len prerezávky (alebo možno aj vôbec nič), a preto na lesných cestách a zvážniciach ťažké mechanizmy takmer nestretnete. Je to potešiteľné, z druhej strany však vyvstáva otázka, či bude dôvod a hlavne či budú finančné prostriedky na to, aby sa tieto cesty, zvážnice a chodníky v budúcnosti ešte udržiavali...

Titulok, úvod a medzititulky: Lesmedium.sk