Štátne lesy TANAP-u sa snažia zarybňovaním tatranských potokov udržať populácie pôvodných druhov rýb

V tlačovej správe ďalej uviedla, že so zarybňovaním tatranských potokov tento rok začalo Stredisko genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej o niečo neskôr ako po minulé roky. „Čakali sme na to, kým ministerstvo životného prostredia schváli zarybňovacie plány na roky 2021 až 2023 pre rybárske revíry, ktoré máme v užívaní,“ ozrejmil vedúci strediska Peter Kriššák.

Podobne ako vlani aj tentokrát prišla na rad ako prvá Orava, odtiaľ sa pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u postupne presunuli do ďalších častí Tatranského a Pieninského národného parku. Ako posledné plánujú zarybniť vody na Liptove, chcú tak urobiť ešte v priebehu tohto týždňa. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť. Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.

„Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti,“ zdôraznil vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u, kde okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových chovajú tiež pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, podustvy či hlaváče. Ryby záujemcom ponúkajú aj na predaj, či už ako násady alebo na konzum.