Štátne lesy TANAP-u: Odborníci sa ohradzujú voči tvrdeniam aktivistov. Do pokalamitného výskumu sa zapojili experti z viacerých európskych krajín

„Unavujú nás tvrdenia amatérskych ekológov, ktorí na základe svojich pocitov dávajú mediálne vyjadrenia k vysoko odborným témam. A to bez relevantných skúseností s výskumnou činnosťou, bez serióznej výskumnej praxe, bez poznania metodiky práce i odborných výstupov,“ uviedla Zuzana Homolová, vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici na margo tvrdení ekologického aktivistu Erika Baláža, ktorý interpretáciu výsledkov vedeckého výskumu, týkajúceho sa uhlíkovej bilancie vo svojom facebookovom statuse označil za manipuláciu.

Závery, ktoré vyplynuli z riešenia výskumnej úlohy Uhlíková bilancia diferencovane manažovaných lesných ekosystémov TANAP-u po prírodných disturbanciách, prezentovali Štátne lesy TANAP-u uplynulý piatok na tlačovej konferencii pri príležitosti 17. výročia vetrovej kalamity, ktorá 19. novembra 2004 zasiahla Vysoké Tatry. Jej hlavným riešiteľom je Technická univerzita vo Zvolene, ktorá na ňu získala financie cez grantovú schému Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Štátne lesy TANAP-u so svojou výskumnou stanicou, ako vedeckou inštitúciou akreditovaného pracoviska ministerstva, pri výskume spolupracovali ako spoluriešitelská organizácia.

Do tzv. pokalamitného výskumu sa zapojili experti z viacerých európskych krajín. „O jeho serióznosti a medzinárodnom význame svedčí nielen to, že pokalamitné výskumné plochy boli zaradené do národnej siete LTER, čo je názov pre dlhotrvajúci ekologický výskum, ale aj použité metódy,“ pripomína Zuzana Homolová, vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u. Jeho doterajšie výsledky potvrdili, že citlivý manažment, postavený na odbornom základe, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode, má aj v národnom parku svoje opodstatnenie – a zvlášť na územiach, ktoré boli v minulosti pozmenené ľudskou činnosťou.