Štátne lesy TANAP-u: Múzeum v Tatranskej Lomnici opäť otvorené - aj s novinkou

V tlačovej správe uvádza, že pôvodne sa v dioráme nachádzali aj medveď a rys, múzejníci sa však po rokoch rozhodli pre zmenu. „Rozmýšľali sme, ako expozíciu opäť trošku oživiť a keďže nám do zoologického zbierkového fondu pribudol ďalší uhynutý vlk, povedali sme si, že práve tieto šelmy by mohli byť novou dominantou diorámy,“ ozrejmila Gabriela Chovancová, zoologička Štátnych lesov TANAP-u, ktorá je zároveň i kurátorkou zoologických zbierok Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Premena diorámy, ktorú zasponzorovala ČSOB, odštartovala ešte v októbri. Spolu so štvoricou vlkov v nej dostal priestor tiež hlucháň a dve sovy. Starú fototapetu nahradila umelecká maľba. Celý výjav sa odohráva na svitaní, atmosféru východu slnka navodzuje vyobrazenie horského lesa, do ktorého pomedzi stromy prenikajú prvé lúče slnka. „Snažili sme sa biotop namodelovať tak, aby dioráma bola zaujímavá, dynamická, aby návštevníka vtiahla do tej studenej rannej atmosféry,“ uviedol umelecký reštaurátor Tibor Kováč, ktorý na nej pracoval spolu s ďalšími dvomi kolegami. Michal Červeň sa postaral o modeláciu a technickú výstavbu diorámy, autorom maľby je Tomáš Záruba, ktorý stojí aj za pôsobivým vyobrazením Mengusovskej doliny v dioráme alpínskeho stupňa. Tú múzejníci menili minulý rok. Obsadil ju rys útočiaci na kamzíka.

Vypracovanie preparátov bolo už tradične v réžii Milana Kornajčíka. Ten si dal záležať nielen na vlkovi, ale predovšetkým oboch sovách, ktoré oživili horskú scenériu. Zatiaľ čo sova dlhochvostá počas letu sleduje rannú hostinu vlkov, myšiarka ušatá pristáva obďaleč so svojou korisťou v pazúroch. „Napríklad v porovnaní s vlkom, kedy sa vypracovaná koža naťahuje na model, sa vtáky preparujú o niečo zložitejšie. Telo treba najprv vymodelovať z drevitej vlny, zafixovať špagátom a drôtmi, ktorými sa vystužia krídla, nohy i hlava, celé sa to potom vloží do opracovanej kože, vysuší, každé pierko sa poukladá na svoje miesto, takže je s tým podstatne väčšia piplačka,“ priznal dlhoročný preparátor Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Aby dioráma vydržala ďalšie roky, všetky drevené prvky imitujúce les, rovnako ako aj mach, museli jej tvorcovia zakonzervovať. Podľa kurátorky zoologických zbierok sa múzejníci s výskumníkmi postupne chystajú vdýchnuť nový život i ďalším priestorom v expozícii. „Už v tejto chvíli máme predstavu, ako by sme mohli oživiť submontánny vegetačný stupeň. Uvažovali sme nad tým, že by sme vytvorili aj vodný biotop, keďže bobor je dnes aktuálna téma, takisto aj líška a jazvece by mohli prevažovať v podhorí. Dosť materiálu máme aj do biotopu kosodreviny, kde by mohol dostať priestor napríklad medveď,“ doplnila zoologička.

Múzejníci nezabudli ani na milovníkov botaniky, tak ako každý rok aj teraz vymenili všetky trojrozmerné exponáty rastlín. V presklených vitrínach a diorámach znázorňujúcich jednotlivé vegetačné stupne sa momentálne nachádza približne 150 druhov kvetov vrátane exponátov zaliatych v polyesterovej živici, medzi ktorými je napríklad i plesnivec alpínsky, klinček ľadovcový, horec Clusiov či horec jarný.

Dvojtýždňový maratón prác zavŕšila fumigácia, teda plynovanie priestorov, až po ich dôslednom vyvetraní mohlo múzeum opäť privítať návštevníkov. Vstup do priestorov expozície je podmienený aktuálne platnými opatreniami podľa COVID automatu. Vysoké Tatry, ako aj celý okres Poprad sa v súčasnosti nachádzajú v čiernej farbe.

Múzeum TANAP-u bolo založené ešte v roku 1957, v roku 1968 sa zlúčilo s Výskumnou stanicou TANAP-u a dnes funguje pod gesciou Štátnych lesov TANAP-u, ktoré prevzali kompetencie niekdajšej Správy TANAP-u. Otvorené je každý deň okrem vianočných a novoročných sviatkov a obdobia pravidelnej každoročnej modernizácie od 8.30 do 16.00 hodiny s výnimkou hodinovej prestávky počas obeda, od mája je prístupné od 9.00 do 17.00 hodiny. Jeho expozície návštevníkov oboznamujú s charakterom tatranskej prírody, jej ochranou i dejinami sprístupňovania Tatier. Pred pandémiou múzeum patrilo medzi najnavštevovanejšie múzeá svojho druhu na Slovensku. Jeho expozície si ročne pozrelo okolo 50-tisíc ľudí, korona však jeho návštevnosť skresala o približne desať percent.