Správa TANAP-u o výročí veľkej vetrovej kalamity: Dvadsaťročnou odbornou lesníckou prácou sme vypestovali drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré plnia verejnoprospešné funkcie
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Správa TANAP-u v dnešnej tlačovej správe uvádza, že od vetrovej kalamity, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, uplynulo už dvadsať rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
„Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe vtedajších Štátnych lesov TANAP-u, kde vietor poškodil 2 036 950 m³ drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 % kalamity. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety definitívne ukončili v máji 2006.
Následne na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz, dôsledkom čoho bol do roku 2014 odumretý les na ploche 4 240 hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAP-u pustili aj do projektov rekonštrukcie, revitalizácie, obnovy a protipožiarnej ochrany zničených lesných ekosystémov vypracovaných odborníkmi z oblasti vedy, výskumu a praxe. Na tvorbe projektov sa podieľali inštitúcie ako Národné lesnícke centrum, Technická univerzita vo Zvolene a Štátna ochrana prírody SR, ktorá sa vyjadrovala ku každému projektu.
Cieľom projektov bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť mimoprodukčné funkcie, medzi ktoré patrí pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia, ale taktiež spoločenské funkcie, ktoré predstavuje najmä zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodoochraná a vodoochranná.
Celý projekt revitalizácie bol nastavený aj s dôrazom na ochranu a zlepšovanie biotopov vzácnych druhov živočíchov vrátane hlucháňa hôrneho. Odborné ľudské zásahy v starostlivosti o lesné ekosystémy preukázateľne, na základe vedeckých štúdií, pomáhajú zvyšovať napĺňanie funkcií lesníckeho odvetvia formovaním vzhľadu a stability krajiny, uchovávaním prírodného prostredia a historického dedičstva.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz viac ako osem miliónov dvesto tisíc sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty lesníci obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, avšak aj do prirodzeného zmladenia dopĺňajú dreviny, ktoré tam nie sú zastúpené, aby sa zvýšila druhová pestrosť lesa a zamedzilo vzniku monokultúr.
Pri tom využívajú dreviny vypestované v Stredisku starostlivosti o genofond drevín Správy TANAP-u, ktorých semeno má výlučne miestny pôvod, a tým je geneticky prispôsobené na rast a prežitie v prírodných podmienkach jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Aj to je dôkaz toho, že pri manažovaní lesa má v národnom parku hlavné slovo príroda, avšak les môže plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje, len uplatňovaním aktívneho manažmentu, v ktorom sa spájajú dlhoročné skúsenosti, rešpekt a úcta voči prírode.
Dvadsaťročnou odbornou lesníckou prácou sme dokázali vypestovať drevinovo a vekovo pestré, odolné lesy, ktoré plnia svoje verejnoprospešné funkcie. Takéto lesy sú schopné do budúcna lepšie čeliť dopadom klimatických zmien, zabraňovať erózii, zadržiavať vodu v krajine a významne prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity prostredia,“ informuje Správa TANAP-u.