Slovenské národné povstanie a lesníci: Na mnohých miestach mala pomoc lesného personálu zásadný charakter

„Do Povstania sa zapojili všetky vrstvy obyvateľstva. Bez lesníkov sa však ilegálna činnosť nedala dlhodobo realizovať a ak predsa, tak s veľkými stratami na životoch. Oni totiž výborne poznali terén, s ich pomocou bolo jednoduchšie prepravovať potraviny a iný nevyhnutný materiál, udržiavať kontakty a odovzdávať informácie. Na mnohých miestach mala pomoc lesného personálu zásadný charakter.

Lesníci vedeli pred okupantmi odôvodniť svoj pobyt v horách pracovnými povinnosťami, veď drevo sa ťažilo vo veľkom – veľkú časť slovenského dreva zhltla nacistická vojenská mašinéria. Pramene a literatúra zachytili mnohé z hrdinských skutkov účastníkov odboja. Hneď po vojne vyšli napríklad spomienky Ela Šándora pod názvom Lesná správa. Zachytáva v nich udalosti protifašistického odboja na západnom Slovensku, pre ktorý používali jeho protagonisti krycí názov Lesná správa.

Škála úloh, ktoré plnili lesníci ako členovia odboja, bola veľmi široká. Zabezpečovali čo najbezpečnejšie úkryty, starali sa o jedlo – lovili zver, kupovali proviant, tabak. Manželky lesníkov celé mesiace piekli pre vojakov, partizánov a prenasledovaných. Z rodinných zásob im posielali zemiaky, fazuľu, masť. Prali partizánom a vojakom bielizeň.

Nebolo to ľahké, bola vojna a všetkého bolo nedostatok. Naviac ohrozovali svoje životy i životy svojich rodín. Hrdinsky zvládali tvrdé výsluchy. Ošetrovali zranených, boli informátorky a plnili úlohu spojok. Ocitali sa vo veľkom nebezpečenstve. Na prínos týchto žien sa mnohokrát zabúda.

Ak si ľudia nepamätajú, tak les nezabúda. Časť z príbehov Povstania, ktoré sa udiali pod korunami jeho stromov, ponúka verejnosti vizuálne príťažlivo pripravená výstava v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Sprístupnená bude 5. septembra 2024 a tvorcovia na ňu pozývajú celú lesnícku i nelesnícku verejnosť.“