Slovenská lesnícka komora pripomienkovala Plán obnovy: Hrozí zoštátnenie súkromnej pôdy namiesto zapojenia jej vlastníkov do opatrení na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny

„Požadujeme zamietnutie celého Komponentu 5: Adaptácia na zmenu klímy ako je v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky navhnutý a trváme na jeho prepracovaní. Žiadame, aby boli finančné prostriedky v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v rámci Komponentu 5: Adaptácia na zmenu klímy naplánované a využité na rozvoj regiónov so zacielením na ich konkrétne potreby po konzultáciách a v spolupráci so samosprávami,“ povedal Ing. Milan Dolňan.

Ministerstvo životného prostredia SR v Komponente 5: Adaptácia na zmenu klímy napríklad navrhuje zmeniť zameranie práce ľudí z trvalo udržateľného obhospodarovania lesov na fiktívne zamestnávanie v sektore služieb pre mäkký turizmus ako sú píšťalkárstvo, prútenkárstvo, metliarstvo, rezbárstvo a podobne. Tento návrh je v príkrom rozpore so zámermi Plánu obnovy vo všeobecných častiach, pretože sa ním určite nevyriešia sociálne a hospodárske rozdiely, nepodarí sa ním vyriešiť rozdiel čistého disponibilného príjmu v regiónoch okolia Muránskej planiny a Polonín.

Ľudí, ktorí v týchto regiónoch žijú a pracujú, vracia tento návrh envirorezortu do 19. storočia a ohrozuje ich existenciu v daných regiónoch. Zamestnávanie týchto ľudí sezónne nerieši ich živobytie v čase mimo hlavnú turistickú sezónu. Okrem iného, fiktívne povolania, navhované envirorezortom, nedokážu uživiť rodinu žiadneho podnikateľa, pretože sú to aktivity, určené pre voľný čas a nie ako hlavná zárobková činnosť. V Pláne obnovy preto treba podporiť pracovné príležitosti, ktoré umožnia miestnym ľuďom zarobiť si na živobytie zmysluplným obhospodarovaním krajiny.

Tvorcovia návrhu opatrení v Komponente 5: Adaptácia na zmenu klímy tiež uvádzajú, že investície do zvyšujúcej odolnosti ekosystémov budú z Plánu obnovy hradené najmä na „Majetkové vyrovnanie sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov“, ktoré majú prejsť pod Štátnu ochranu prírody SR a na nich sa zvýši podiel bezzásahových území. Bezzásahový režim ale vedie k rýchlemu rozpadu súčasných lesných spoločenstiev, okamžitému zníženiu biodiverzity a dlhodobému vytvoreniu prírodnej štruktúry spoločenstiev cez prípravné štádiá po klimaxové štádium. Práve v rýchlo rozvrátených biotopoch hrozí ťažšie prispôsobenie sa klimatickej zmene. Naopak, postupnou prebudovou nedochádza k rýchlemu rozpadu biotopov, postupnému prispôsobovaniu sa klimatickej mene a zachovaniu vysokej biodiverzity.

Slovenská lesnícka komora upozorňuje verejnosť na fakt, že na európskej úrovni ešte nie sú sformalizované kľúčové klimatické ciele, ale na Slovensku už ochrancovia prírody vedia, že ich dosiahnu zvýšením bezzásahového územia v národných parkoch na úroveň 75% ich územia. Na to, aby bol na Slovensku vybudovaný moderný systém, v rámci ktorého bude na príslušných územiach prvotným cieľom ochrana prírody a biodiverzity, čo zabezpečí dlhodobý stabilný príspevok ekosystémov k adaptácii na zmenu klímy, pritom netreba zmenu legislatívy, ani finančné zdroje z Plánu obnovy, ale dôsledné dodržiavanie platných zákonov Slovenskej republiky.

V opačnom prípade budú európske zdroje z Plánu obnovy a odolnosti zneužité na zoštátnenie súkromnej pôdy namiesto toho, aby sa posilnilo zapojenie vlastníkov do opatrení na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny. Vo vyspelej Európe nikto neobmedzuje vlastníctvo ľudí bez adekvátnej náhrady. Naopak, súkromní vlastníci sú aktívne zapájaní do programov na lokálnej úrovni, medzi iným aj ochrany prírody. Ale vždy po vzájomnej dohode a výhodnosti pre všetky zainteresované strany.