Slovenská lesnícka komora o rozporovom konaní k Plánu obnovy: Ministerstvo financií už vie o nehospodárnom nakladaní s miliónmi na ničnerobenie

Viac ako tisíc pripomienok k Plánu obnovy samo o sebe svedčí, že asi všetko nebolo pripravené tak, ako by sa žiadalo. Tridsaťšesť pripomienok vzniesla aj Slovenská lesnícka komora, všetky ku komponentu č. 5 - Adaptácia na zmenu klímy. Od takých, ktoré poukazovali na klamlivé vstupné informácie, cez ničím nepodložené tvrdenia, až po zásadne rozdielne nazeranie na riešenie problematiky ochrany prírody, najmä v lesoch.

Preto Slovenská lesnícka komora nenavrhovala kozmetické úpravy, ale odmietnutie celého komponentu a navrhla využitie 150 miliónov eur zmysluplnejšie. Pripomienky uplatnila ako hromadné a pokiaľ sa chcela „prepracovať“ aj k rozporovému konaniu s ministerstvom financií, potrebovala ich doložiť aspoň 500 podpismi ľudí, ktorí sa ku hromadnej pripomienke pripoja. Za 48 víkendových hodín sa nakoniec podarilo vyzbierať 1 751 podpisov a boli v zákonnej lehote doručené na ministerstvo financií.

Najväčšie výhrady k celému komponentu č. 5 sú, že navrhuje opatrenia, ktoré absolútne nekorešpondujú s nastavenými cieľmi, ktoré má Plán obnovy splniť – inovatívna ekonomika (rast životnej úrovne investíciami do vedy, výskumu a využívaní nových poznatkov a technológií), moderný štát (kvalitný život a inovatívne podnikateľské prostredie) a zdravá krajina (plnohodnotné využívania ľudského a prírodného potenciálu počas celého života a naprieč generáciami).

Európska komisia navrhla mechanizmus, ktorý ako núdzový dočasný nástroj má za cieľ pomôcť napraviť bezprostredné hospodárske a sociálne škody, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, podporiť obnovu hospodárstva a vybudovať lepšiu budúcnosť pre ďalšie generácie. Zato naše ministerstvo životného prostredia chce vykupovať neštátne pozemky, aby mohlo navyšovať podiel bezzásahových území a údajne sa tým dosiahne moderný systém ochrana prírody.

Nuž a ľudia, ktorí v lesoch prídu o prácu, tí sa podľa návrhu ochranárov majú venovať výrobe šindľov, drevodomov, altánkov, plotov, prístreškov, pozorovateľne, turistickým sprievodcovským službám, ubytovaniu a reštauračným službám, prevádzke kempingov, výrobe brikiet na kúrenie a distribúcie v rámci regiónu, realitným službám, projekčným službám pri stavbe drevodomov, lokálnym remeslám: rezbárstvo, hrnčiarstvo, výšivkárstvo, tkáčstvo, píšťalkárstvo, podkováčstvo koní, rezbárstvo, prútenárstvo, metliarstvo, výroba kraslíc, výšivkárstvo, šúpoliarstvo, sviečkarstvo, spracovanie vlny. Kto z lesníkov či lesných robotníkov sa v tom našiel?

V kapitole Plánu obnovy „Všeobecné ciele a súdržnosť plánu“ je konštatované, že výzvou zostáva nízka zamestnanosť znevýhodnených skupín, ktoré čelia výrazne vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, že ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb s nižšou kvalifikovanou pracovnou silou, ale aj, že sociálne rozdiely medzi regiónmi na východnom a západnom Slovensku sú výrazné, prípadne, že pretrvávajú veľké regionálne rozdiely, pričom vo východných regiónoch existuje pomerne horšia situácia naprieč všetkými pracovnými trhmi a sociálnymi ukazovateľmi.

V ďalšom texte Komponentu č. 5 sa tieto problémy neriešia, ale naopak sa ešte zvýrazňujú. A žiaľ, na tieto otázky v rámci rozporového konania sme odpovede nedostali. Aby tých hlúpostí v komponente č. 5 nebolo málo, dovolilo si ministerstvo životného prostredia aj takýto paradox pri výkupe neštátnych pozemkov: „Pre územia s najvyššou prioritou budú určené referenčné ceny, ktoré budú vychádzať zo štúdie „Koľko stojí divočina“ zohľadňujúc lokálne špecifiká.“  Pritom hneď na prvej strane spomínanej štúdie je uvedené: „Materiál prezentuje názory autorov Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) a dvoch externých autorov, ktoré nemusia nutne odzrkadľovať oficiálne názory Ministerstva životného prostredia SR. Cieľom publikovania analýz je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne environmentálne témy. Citácie textu by preto mali odkazovať na IEP (a nie MŽP SR) ako autorov týchto názorov.“ Čiže bez relevantných podkladov a na základe názorov autorov štúdie sa bude za peniaze daňových poplatníkov Európskej únie „zoštátňovať“ – zrejme len na Slovensku.

Nie je tu a teraz priestor na podrobné uvádzanie všetkých pripomienok Slovenskej lesníckej komory. Dôležité ale bolo, že sme dali na vedomie Ministerstvu financií SR, ako sa nehospodárne nakladá s miliónmi, ktoré štát vynakladá na „ničnerobenie“ ako základnej orientácie ochrany prírody. Potvrdili to aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia SR počas rozporového konania, odvolávajúc sa na to, že predsa na územiach európskeho významu sa musí zabezpečiť ochrana prírody – rozumej bezzásah. Treba len zopakovať, že žiadna smernica EÚ, či už o vtákoch či biotopoch, nepozná základný spôsob ochrany bezzásah. Je to pomýlená slovenská cesta, živená zopár jedincami, ktorí z tohto ničnerobenia dokážu prostredníctvom nezmyselných projektov profitovať.

Dobrým príkladom môžu byť dva projekty na mapovanie pralesov a pralesových zvyškov za 215 352 €. Celkom bolo identifikovaných 10 583 ha „pralesov“ a „pralesových zvyškov“, pričom 7 313 ha už je v piatom stupni ochrany (bezzásah) a 3 270 ha na území s nižším stupňoch ochrany, z toho v užívaní š. p. LESY SR 2 574 ha. V legislatívnom procese je aktuálne návrh Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska (PR PS), v ktorej je viac nepôvodných lesných spoločenstiev ako pralesov a pralesových zvyškov. V rámci PR PS je 34,5% pralesov a pralesových zvyškov a 65,5% lesných porastov, ktoré s pralesom či pralesovým zvyškom nemajú nič spoločné. Aj to dokumentuje, ako sa s výsledkami štúdií za státisíce eur nakladá. Preto určite nie je potrebné „pralesy“ mapovať a vynakladať finančné prostriedky z Plánu obnovy na aktivity, ktoré už boli realizované.

To, že celý komponent č. 5 je napísaný zle, aj keď z iného uhlu pohľadu, v rámci rozporového konania prezentoval aj europoslanec Martin Hojsík. Podľa neho opatrenia neriešia to, na čo majú byť v zmysle názvu komponentu – adaptáciu na zmenu klímy, hlavne z pohľadu ľudskej populácie. Obdobne  navrhoval prepísať celý komponent, čo takisto ministerstvo životného prostredia odmietlo.

Nateraz nám neostáva iné, len čakať na avizovanú spoluprácu Ministerstva životného prostredia SR a Slovenskej lesníckej komory v zmysle vyjadrení na tlačovej konferencii 22.3.2021. Len neviem, či opakovaním tvrdení, že „V prípade, ak by MŽP SR nezačlenilo ochranu biodiverzity do Plánu obnovy, bolo by ohrozené jeho schválenie zo strany Európskej komisie“, nájdeme prienik názorov. Slovensko má v rámci Európy najvyšší index biodoverzity a jej ochrana či zvyšovanie sa určite nedá zabezpečiť bezzásahovosťou v nepôvodných ekosystémoch.

Nuž a keď to premietneme na peniaze, tak požiadavka Európskej komisie, aby „Zelený príspevok, resp. ciele zelenej tranzície“ z alokácie Plánu obnovy boli na úrovni aspoň 37%  celej finančnej obálky z Plánu obnovy. Celkový návrh Plánu obnovy uvažuje s finančnou čiastkou 6 155 mil. €, čiže na „zelený príspevok“ by malo ísť minimálne 2 277 mil.€. V návrhu Plánu obnovy je na „zelený príspevok“ navrhnutých 2 945 mil.€, čiže 668 mil. € je navyše.

Vnímame to ako výborný počin, pokiaľ by bol naplnený zmysluplnými investíciami. Pokiaľ by sa Komponent č. 5 úplne vynechal, resp. prehodnotili sa jeho aktivity a investície, aj tak Slovensko splní odporúčanie Európskej komisie a „zelený príspevok“ by činil 45,4%, čo je určite dostatočný podiel. Mnohé opatrenia Komponentu č. 5 sú totiž v príkrom rozpore so všeobecnými cieľmi a ustanoveniami Plánu obnovy a preto sme navrhujeme jeho úplné prepísanie a nielen úpravu slov či viet.

Ing. Igor Viszlai, člen predstavenstva Slovenskej lesníckej komory a predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica