Skúsený lesnícky praktik vyzýva: Zastavte kriminalizáciu ľudí, ktorí sa starajú o lesy
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V súčasnosti, keď sú majitelia a obhospodarovatelia lesov v očiach verejnosti vykresľovaní väčšinou negativisticky odborníkmi z rôznych nelesníckych oblastí, prichádza kriminalizácia aj z vlastných radov - od lesníkov. A to pri všetkých problémoch, s ktorými musia vlastníci a obhospodarovatelia lesov zápasiť - od klimatických zmien, premnoženej zveri, cez nevysporiadané majetkové vzťahy a vysokú rozdrobenosť pozemkov až po legislatívne obmedzenia a zásahy do takej krásnej činnosti, akou lesníctvo je.
Celý svoj profesijný život som sa venoval praktickému lesníctvu. Pôsobil som v súkromných aj v štátnych lesoch. Les bol u mňa vždy na prvom mieste a veľmi som si osvojil tri „požiadavky“ zahraničného majiteľa lesa, o ktorý som sa staral. Chcel mať les SPRÍSTUPNENÝ, NEPOŠKODENÝ a PEKNÝ. Pri návrate k štátnym lesom som mal pocit, že les pre lesníkov už nie je prioritou, ale sú nimi skôr rôzne evidencie, hlásenia, plány, predpisy... Pre papiere lesníci prestávajú vidieť les s jeho radosťami aj starosťami. A na tomto základe zrejme vznikla Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia.
Subjekt, urbár, ktorý inšpekcia preverovala, hospodári cca na 200 ha lesa. Urbárnikom som sa snažil vštepiť pohľad na les cez príklady ich predkov, ktorí založili ich lesy – krásne, zdravé a trvalé. Myslím, že sa príkladne starajú o svoj majetok. No kultúry, ktoré už boli výsledkom práce súčasníkov, sú silno poškodzované zverou. Výzvy na poľovníkov, komoru, zväz a okresné úrady nepomohli. Ani štát cez ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorému bola zaslaná žiadosť o riešenie problému, nepomohol.
Prišiel rok 2016 a začal obrovský problém s lykožrútom a neobišiel nikoho. V našom regióne umierali stovky hektárov lesa. Náklady stúpali, ceny klesali. Nasledovalo zúfalstvo, bezmocnosť, útoky verejnosti a následná „pomoc“ štátu vo forme inšpekcie.
Po dôkladnej kontrole písomností pri preverovaní urbáru prišla inšpekcia s protokolom, z ktorého vyplynulo, že ani najväčší kriminálnici zrejme neporušili toľko paragrafov. Ako odborný lesný hospodár to beriem dosť osobne, pretože podľa inšpekcie sa najväčší delikt nachádza v súhlasoch na ťažbu a v evidencii.
Napríklad v poraste bol súhlas na ťažbu vystavený na 600 m3 (odhad) smreka napadnutého lykožrútom, na štátnu správu bolo nahlásených 600 m3, no reálne bolo vyťažených, zaevidovaných, predaných, vyfakturovaných a zdanených 612 m3 smreka. Inšpekcia považuje rozdiel, t. j. 12 m3 za ťažbu nelegálnu, nenahlásenú. Podľa nich v súhlase na ťažbu musí byť odhad dreva na ťažbu presný, bez tolerancie.
V tom istom poraste bol vtrúsený buk a breza, ktoré sme chceli ponechať, čo sa aj v zápisníku o vyznačení ťažby uviedlo, a v poraste sa to aj väčšinou podarilo. Pri ťažbe smreka však bolo poškodených niekoľko jedincov buka a brezy, ktoré boli ihneď spracované. Buk bol zaevidovaný, vyfakturovaný, zdanený, no nebol dopísaný na súhlas na ťažbu, čo inšpekcia považuje za nelegálnu ťažbu a nelegálne uvedenie dreva na trh.
Toto je len časť z viacerých „závažných“ zistení inšpekcie. Podobné skúsenosti s inšpekciou majú aj iné subjekty a ľudia pracujúci s lesom a drevom. Keď potom v médiách inšpekcia prezentuje, koľko takýchto porušení zákona odhalila, verejnosť je zhrozená, čo sa v to v tom lesníctve robí, ako sa tie lesy drancujú.
Za takéto „delikty“ čaká urbárnikov sankcia minimálne 10 000 €. Aká bude chuť starať sa o vlastný majetok, ktorý prináša úžitok celej spoločnosti, pri takejto „podpore“ štátu? A to len preto, že nenapísali, čo mali a kde mali a aj keď LESU neurobili nič zlé. Zastavte prosím Vás takúto KRIMINALIZÁCIU ľudí, ktorí sa previnili tým, že sa starajú o svoj les.
Ing. Ivan Šupolík z Blatnice pri Martine