Sedliacky rozum a logika ochranárov

„Projekt prírodnej rezervácie Černiny. Mali by to byť podľa ochrancov prírody pôvodné, ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy. Ale to sú predsa za socializmu nepôvodnými drevinami zalesnené lúky a pasienky! Na nich sa predtým pásaval dobytok. Ako to teda máme chápať? Pritom to nie je ani tak dávno, čo sa v týchto lesoch vyrábalo drevené uhlie a pre miestnych ľudí to bol jeden z mála zdrojov obživy. Takže ľudia v týchto lesných porastoch museli hospodáriť. Z tohto dôvodu pre mňa ako vlastníka je dôvod vyhlásenia tohto územia za chránené pritiahnutý za vlasy.

O to viac, že sa v návrhu na vyhlásenie dočítavam, že ide o pôvodnú domovinu zubra, jeho pôvodný biotop. Môj pradedo bol pánsky hájnik a veru nikdy nechyroval o žiadnom zubrovi. A ochranári tam toho zubra aj vypustili. Ten sa ale nezdržiava v hrebeňových partiách so strminami a skalami, ale v intraviláne vysídlenej obce, kde je dobre prehnojená orná pôda so šťavnatou pašou, kde prvá vyrastie čerstvá tráva, kde sú po vysťahovaných obyvateľoch ovocné stromy, ktoré stále rodia a zubor okrem konzumácie ovocia tieto stromy obhrýza a likviduje. Čiže zubrovi sa tam darí a nepotrebuje ísť do vyššie položených chránených častí.

V tejto lokalite žilo niekoľko generácií mojej rodiny -  prapradedo, pradedo, babka a dedko, a všetky tie chránené živočíchy a rastliny, ktoré chcú teraz ochrancovia prírody chrániť, tam žili tiež. A prežili! No a teraz, keď už v týchto miestach ľudia nežijú, ľudská činnosť je tam minimálna, tak teraz sú tie živočíchy a rastliny ohrozené?! Pritom ochranári už prichádzajú na to, že človek do prírody patrí, pretože od nás vlastníkov teraz chcú, aby sme im ukázali, odkiaľ chceme dať odstrániť náletové dreviny, aby zasa boli okrem lesov v tejto krajine aj pasienky, lúky, o ktoré sa naši predkovia starali, kosili ich, orali a pásli na nich dobytok, pretože na nich môžu mať opäť vhodné podmienky pre život aj rôzne chránené druhy rastlín a živočíchov.“

Jozef Marko