Rozhovor: Minister Ján Mičovský hovorí, že les nesmie byť bankou pre štátny rozpočet, les je poisťovňou pre zdravý život krajiny. A do poisťovne sa platí

Po prvýkrát bude viesť ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka lesník. Čo to môže podľa vás priniesť lesníctvu? V čom môže byť prístup ministerstva k riadeniu lesného hospodárstva iný ako doteraz?

„V udelení úvodného tónu pre historický obrat lesníctva smerom k prírode blízkemu obhospodarovaniu. My lesníci si potrpíme na svoju konzervatívnosť, no akosi nám ušlo volanie lesa i spoločnosti po novom prístupe k správe lesného majetku. Nie je to však len naša chyba, všetci sa predsa zhodneme, že les, to nie je len drevo, ale spoločnosť nás reálne oceňuje stále len prostredníctvom tohto jediného produktu. Musíme preto ponúknuť našu komplexnú produkciu a zároveň požadovať aby sme za ňu dostali poctivý peniaz. Nie pre seba, ale pre les, do ktorého sa tie peniaze musia všetky vracať.

Ministerstvo musí zabojovať o štátny lesný ekofond, ktorý bude uhrádzať náklady prebudovy hospodárskeho spôsobu na prírode blízky - výberkový, mozaikový, trvalo viacetážový... Stav lesných ciest, zastaralá lesná technika, platby pre dodávateľov prác, ale aj platy lesníkov, hradenie bystrín,  to všetko volá po lesníckej renesancii. Nie preto, aby sme boli pred verejnosťou krajší, ale preto, že klimatické zmeny sa neblížia, oni sú už tu a my potrebujeme proti nim účinnú hrádzu v podobe stabilných lesov.“     

Premiér Igor Matovič pôvodne avizoval, že obsadíte post ministra životného prostredia. Vyjadrovali ste sa v médiách, že na tejto pozícii sa budete snažiť o to, aby bola Sekcia lesného hospodárstva a spracovania dreva preradená z agrorezortu do envirorezortu, čím by sa podľa vás podarilo vytvoriť podmienky pre dohodu lesníkov a ochrancov prírody o obhospodarovaní a ochrane lesov na Slovensku. Situácia sa ale zmenila a vy ste ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Máte už predstavu, aké riešenia navrhnete ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, aby sa vám spoločne podarilo dosiahnuť dohodu a dohodnúť tak mier medzi lesníkmi a vlastníkmi lesov a ochrancami prírody, na ktorý čaká už roky príroda aj spoločnosť?

„Ak by som nedokázal preklenúť petrifikované lesnícko-ochranárske spory, bola by moja misia zbytočná. Lesníci sa musia zbaviť pocitu, že všetko, čo robia je dobré a ochranári toho, že bezzásah spasí les. Koronavírus nám dnes tragicky pripomína, čo sa deje so spoločenstvom, ktoré sa nechráni. Hynie. V prírodných rezerváciách ponechajme hospodáriť prírodu, no všade inde, a to aj v národných  parkoch, sa hospodáriť musí. Nebojme sa povedať, že drevo je naša vzácna obnoviteľná surovina, ktorú musíme múdro využívať. Prírode blízke hospodárenie je zázračné v tom, že nám umožňuje optimálne využívať všetky funkcie lesa, včítane dreva. Nebude ho menej, ale bude získavané s väčším lesníckym fortieľom. A zo zeleného lesa. Jedine ten je nositeľom života, v ňom nepotrebujeme rúšku, ochráni seba i nás.

Na mojom rozhodnutí presunúť správu lesov pod ministerstvo životného prostredia sa nič nemení. Týmto krokom nielenže budeme formálne deklarovať, čo pre nás lesy predovšetkým znamenajú, ale predovšetkým dosiahneme to, že nesprávne kraľovanie hospodárskych výsledkov pri správe lesa nahradíme vládou spoločenského rozumu. Spoločnosť ho musí nájsť a na zdravé lesy si priplatiť. Budem presadzovať, aby vyprodukované drevo pokrývalo len časť potrebných nákladov, ostatné potrebné prostriedky pôjdu zo štátneho rozpočtu. Nemôžem tu nepovedať svoju obľúbenú vetu - les nesmie byť bankou pre štátny rozpočet, les je poisťovňou pre zdravý život krajiny. A do poisťovne sa platí.“      

Jozef Marko