Rozhovor: Chráňme prírodu s rozmyslom. Drevo je a bude potrebné

Dlhodobo sa nedarí nájsť kompromis medzi lesníkmi a ochrancami prírody. Rozpory medzi obhospodarovateľmi a vlastníkmi lesov na jednej strane a ochrancami prírody a ekoaktivistami na druhej strane sa naopak časom prehlbujú, zvlášť lesomajitelia sú presvedčení o tom, že sú im upierané ústavné práva, že prístup ochrancov prírody k nim nie je korektný a sleduje jediný cieľ – získať výhradnú kontrolu nad chránenými územiami. Ako vnímajú tento konflikt mladí ľudia na lesníckej fakulte?

„Myslím, že na našej fakulte je medzi väčšinou študentov citeľný a zrejmý istý pocit krivdy a ublíženia lesníckemu stavu v spoločnosti. Počúvame od známych niekedy dosť nepríjemné a podľa nich trefné pripomienky na prácu lesníkov, čo študentov dosť zneisťuje. Podľa môjho názoru sa treba od tohto problému odosobniť, pretože ak do neho necháme vnikať čoraz viac emócií, tak bude tento konflikt iba eskalovať. A keďže vieme, že v súčasnosti dosť záleží na vox populi, tak si dovolím povedať niečo, čo bude pravdepodobne vnímané mnohými ako kontroverzné.

Myslím, že chybu spravili samotní lesníci. Úplne na začiatku. V čase, keď ochranári ešte neboli tak mediálne silní, úroveň komunikácie lesníkov s verejnosťou bola veľmi chabá. Verím, a možno je to moja mierna mladícka naivita, že aj väčšina ochranárov robí svoju prácu s dobrým úmyslom a berie ju ako ideovo správnu vec. Tým pádom by sme sa nemali hnevať na niekoho za to, že niečo robí s dobrým úmyslom, že robí veci, ktoré sa nám nemusia páčiť. Vždy sa na ne pozeráme zo subjektívneho uhla pohľadu. Objektívne ich zhodnotí až čas.“

A nie je to tak, že práve čas dáva za pravdu lesníkom, predsa systematicky obhospodarujú lesy už stáročia? A vždy dokázali obnoviť lesy, zvládnuť kalamity, aktívnym výberom chrobačiarov chrániť lesy, a tak ďalej...

„Ibaže za uplynulé stáročia bola spoločnosť držaná obrazne povedané v tme, bez informácií o tom, čo sa reálne v lese robí. Lesníci si po celý ten čas robili svoju prácu a netvrdím, že ju robili zle, ale keď ju bolo potrebné vysvetliť a konfrontovať s environmentálnou výučbou, tak platilo ako všade inde, že kto komunikoval prvý, tak mal pravdu. Teda aspoň takto to vníma verejnosť.“

Na jednej strane je tu overená lesnícka skúsenosť, na strane druhej ochranársky experiment. Iste, príroda si poradí aj sama, ale ak jej lesníci pomôžu, trvá to sto rokov, ak to necháme iba na nej, les sa jej podarí obnoviť za päťsto rokov. Nehovoriac o tom, či si môžeme ako spoločnosť dovoliť taký luxus, že v porastoch bez odborného obhospodarovania lesníkmi nebude dosť takých drevín a takých sortimentov, ako spoločnosť potrebuje.

„Preto je dôležité, aby sme si uvedomili jeden kompromis. Celosvetovo sme spoločnosť, ktorá sa snaží odpútať od desaťročia trvajúcej plastovej éry a prejsť do éry využitia surovín a materiálov z obnoviteľných zdrojov. Takže drevo bohužiaľ a zároveň našťastie potrebujeme a budeme potrebovať. Musíme sa vzájomne uzrozumieť a zhodnúť na tom, že áno, ochrana prírody je potrebná a treba sa jej venovať. Ale chrániť prírodu treba s rozmyslom, čiže tak, aby ochrana prírody nebola v rozpore so záujmom ľudí o získavanie dreva ako obnoviteľnej suroviny, ktorá je a bude stále potrebná pre ľudskú spoločnosť. Viem si predstaviť, že na desiatich percentách lesnej výmery Slovenska bude uzákonený bezzásahový režim, že budú existovať nárazníkové zóny, ale vo zvyšných lesných porastoch budú môcť lesníci hospodáriť bez obmedzení.“

Ale s tým ochranári nikdy nebudú súhlasiť, pretože tu existuje hustá sieť chránených území v rámci NATURA2000...

„Je potrebné ich rešpektovať, ale zároveň by v nich mala v pravidelných cykloch prebiehať revízia, aby mohli ľudia z terénu, so znalosťou miestnych podmienok, ako je to napríklad v prípade taxácie zhodnotiť, či ochrana má ešte opodstatnenie. Aby sme dokázali dynamicky reagovať na zmeny, prebiehajúce v daných územiach.“

Kompletný rozhovor s Jánom Matúšom Urbančíkom uverejníme v časopise LES & Letokruhy.

Jozef Marko