Riport: Zmena filozofie ochranárov s vynucovaním bezzásahovosti znamenala pre lesníkov šok. Vedeli, čo bude nasledovať
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Na terénnom šetrení, zorganizovanom minulý týždeň Slovenskou lesníckou komorou na kalamitisku po júlovej vetrovej smršti, ktorá zložila na Čiernom Váhu na Liptove cca 50 000 kubíkov smrečín, prezentoval svoje skúsenosti s úspešným spracovaním vetrovej kalamity, ale aj s premnožením podkôrneho hmyzu a dopadmi bezzásahového režimu na lesné porasty, vodu a pôdu vo Vysokých Tatrách člen predstavenstva Slovenskej lesníckej komory Ing. Ján Slivinský. Vyberáme niekoľko postrehov a názorov rešpektovaného lesníckeho odborníka s dlhoročnou praxou v lesníckej prevádzke.
V priebehu dvoch rokov sme položili 3 800 kubíkov klasických lapákov. Bola využitá technológia približovania helikoptérami z ťažko prístupných lokalít. Jednoducho, pri spracovaní kalamít musí byť odbornosť, skúsenosť, rýchlosť a dôslednosť spracovania, aby sme kalamitu zvládli. Ak sú tieto podmienky splnené, dokážeme kalamitu utlmiť. Nám sa podarilo takto po dvoch rokoch klesnúť v objeme kalamity o 75 percent. Jej stav sa podarilo zastabilizovať a výsledkom boli zachránené zdravé lesy. Žiadna erózia a zosuvy pôdy sa v nich nevyskytovali. Porasty boli úspešne obnovené.
*
Keď vstúpil v roku 2003 do platnosti súčasný zákon o ochrane prírody a krajiny, filozofia ochranárov sa začala meniť. Začala byť vynucovaná bezzásahovosť na rozsiahlych územiach. Pre nás lesníkov to bol šok, pretože sme vedeli, čo bude nasledovať. V roku 2005 sme zorganizovali novinársky deň, na ktorom sme riziká pomenovali a upozornili sme na to, že takýmto postupom prídeme o krásne, zelené lesy – to najcennejšie, čo malo ostať pre ďalšie generácie ako prírodné dedičstvo. Žiaľ, výsledok novinárskeho dňa bol taký, že lesníkom ide len o finančný profit z ťažby dreva v chránenom území.
*
Po následnom presadzovaní bezzásahového režimu sa lesnícky scenár potvrdil. A naopak, nepotvrdili sa priania mimovládok. Pán Baláž sa vyjadril, že podkôrniková kalamita trvá maximálne dva roky a potom dôjde k jej útlmu. Na týchto časových snímkach vidíte, že to nie je pravda. V hornom rade sú znázornené odumreté plochy. U nás máme 80 percent porastov v sklonoch nad 60 percent. Akonáhle strom odumiera, koreňový systém stráca funkčnosť, nadzemná časť stromov sa stáva v týchto sklonoch svahov pri každom vetre pákou. V dôsledku toho sa obnažuje pôdne podložie a dochádza k rozvratu ekosystémov.
*
Vplyv bezzásahu na vodný režim je takisto veľmi nepriaznivý. Na tejto fotografii z roku 2015 vidíte, že nám zmizla voda z vodného toku v rozsiahlom území odumretých porastov v Belianskych Tatrách. Keď sme mali komisie, ktoré hodnotili danú situáciu, lesnícke inštitúcie tento stav komentovali. Napríklad 12. decembra 2003 sa vyjadril Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene, citujem: Dlhé čakanie na úradné rozhodnutie môže viesť k rozpadu porastov a k ovplyvneniu rozsiahlych území sanitárnou ťažbou. Môže to mať nedozerné ekologické i ekonomické dôsledky: erózia, anulovanie vodoochrannej, pôdoochrannej, klimatickej a ďalších funkcií lesa.
Vyjadrenie Lesníckej ochranárskej služby bolo v roku 2005 takéto: Súčasný stav hodnotíme ako veľmi kritický. Nespracovaním kalamity v roku 2004 sa vytvoril rozsiahly kalamitný základ populácie lykožrúta smrekového, ktorý spôsobí v najbližšom období niekoľkonásobný prírastok chrobačiarov a ďalšie zvýšenie kalamitného základu. Hrozí tu nebezpečenstvo prenikania podkôrnikovej kalamity do dosiaľ nepoškodených lokalít veľmi cenného územia a prenosu lykožrúta do širokého okolia. Podcenenie súčasnej situácie zapríčiní možné nezvládnutie budúceho vývoja podkôrnikovej kalamity.
Tragédiou je, že ochrana prírody tieto odborné stanoviská nebrala do úvahy pri svojich rozhodnutiach. Je smutné, že sú zatracované. K tejto situácii pri tom vôbec nemuselo dôjsť. My sme nemali v oblasti Tatranskej Javoriny v roku 2004 vetrovú kalamitu. Súčasná kalamita vznikla nespracovaním kalamity z novembra 2002 v rozsahu asi 3 800 kubíkov. V súčasnosti evidujeme, že lykožrút nám zničil takmer 300 000 kubíkov dreva a viac ako 1 000 hektárov lesa!
Jozef Marko