Renesancia jedle: Vďaka lesníkom sa jej v slovenských lesoch opäť darí
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Jedľu považujú niektorí lesníci za prvú dámu medzi lesnými drevinami pre jej krásny habitus a belostnú kôru. Ďalší v nej vidia hospodársku drevinu budúcnosti, ktorá nahradi na trhu s drevom ustupujúci smrek. A pritom jedľu v 70. a 80. rokoch minulého storočia mnohí odpisovali kvôli škodlivému vplyvu imisií na jej zdravotný stav. V súčasnosti zažíva jedľa biela v slovenských lesoch aj vďaka lesníckemu prístupu vítanú renesanciu. Napríklad v mestských lesoch Gelnice a Starej Ľubovne jedľa vynikajúco prosperuje, na Muránskej planine k jej rozšíreniu aktívne a cieľavedome prispievajú štátni lesníci.
Pred takmer pol rokom nám vedúci Lesnej správy Veľká lúka Odštepného závodu Revúca š. p. LESY SR Ing. Cyril Bábeľa st. počas reportáže povedal, že plochy po náhodnej ťažbe miestni lesníci zalesňujú okrem smreka aj bukom, jedľou, dubom, smrekovcom a javorom. „Suchšie podložie na planine nie je pre jedľu ideálne, umiestňujeme ju preto na miesta, na ktorých sa darí smreku vďaka dostatočnej pôdnej a vzdušnej vlhkosti. Musíme ju však oplocovať na povolených plôškach s rozmermi 4 x 25 metrov alebo individuálne, pretože inak by atak zveri neprežila. Chemická ochrana je veľmi diskutabilná, pretože ňou ochránime len terminál. S oplôtkami máme veľmi dobré skúsenosti, dôležité však je, aby po tom, ako stratia funkčnosť, nasledovala individuálna ochrana jedle pred lúpaním.“
Jeho syn, Ing. Cyril Bábeľa ml., ktorý pôsobí na uvedenej lesnej správe na pozícii lesníka, v najnovšom statuse na sociálnej sieti napísal o pestovaní a ochrane jedle a pripojil aj niekoľko fotografií oplôtkov na ochranu jedľových sadeníc: „Do kalamitných plôch v rovnorodých smrečinách sa snažíme vrátiť jedľu, ktorá tu má svoje prirodzené pôvodné stanovištia. Robí sa to formou takýchto malých ohrád, kde sú malé jedličky dobre chránené pred poškodzovaním zverou. Konkrétne tieto sú postavené na mojom lesnom obvode, jedna na Studni - Malá Maratínka (1200 m n. m.) a druhá na Vohane - Povrazníčke (1000 m n. m.), celkovo už tri ohrady na obvode. Zaviesť v týchto smrečinách a v týchto terénoch bezzásahový režim by bol čistý hazard, ukončený ich celoplošným rozpadom, ako aj bohapusté plytvanie prírodnými obnoviteľnými zdrojmi.“
Takýchto príkladov lesníckeho úsilia, zameraného na podporu jedle, je v slovenských lesoch mnoho. A jedli sa v nich opäť darí.
Jozef Marko