Región Turiec je proti zámeru zonácie Národného parku Veľká Fatra: Prírodu treba chrániť pre človeka, nie pred človekom

„Stretnutie otvoril primátor Martina Ján Danko, ktorý informoval o uznesení o nesúhlase s návrhom zonácie, ktoré pred zasadnutím prijalo Združenie miest a obcí - región Turiec a bude zaslané Okresnému úradu v Žiline v rámci pripomienkovania zámeru.

Diskusia bola búrlivá, ale jasná. Účastníci povedali NIE nadraďovaniu prírody nad miestneho človeka, nie 75-tim percentám ničnerobenia. Povedali ÁNO hospodáreniu v súlade s prírodou tak, ako to ukazuje dobrá prax z Rakúska, Nemecka, Talianska, Francúzska a Švajčiarska, kde sú vytvorené pre priaznivejší život na vidieku prírodné parky.

Aj preto sa väčšina prítomných stotožnila s textom Spoločnej rezolúcie, ktorú v januári tohto roka podpísalo 15 obcí, 25 urbárov a 8 poľovníckych organizácií v Národnom parku Poloniny. Pod jej text sa dnes podpísalo 54 prítomných, z toho 2 primátori, 23 starostov a 29 zástupcov družstiev, farmárov, urbárov a poľovníckych organizácií,“ povedal nám po skončení stretnutia predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník.

V stanovisku Združenia miest a obcí – región Turiec, dotknutých obcí a dotknutých subjektov k Zámeru vyhlásenia zón Národného parku Veľká Fatra a zmeny jeho hraníc a zmeny hraníc ochranného pásma a k návrhu Programu starostlivosti o Národný park Veľká Fatra a jeho ochranného pásma na roky 2023 – 2052 je okrem iného uvedené:

„Návrh zonácie Národného parku Veľká Fatra, stavia svoje „prednosti“ len na negatívnom obmedzovaní tých aktivít na území Národného parku Veľká Fatra, ktoré sa na tvorbe jeho prírodného prostredia historicky nielen podieľali a podieľajú, ale zároveň s ekonomickými vzťahmi pozitívne formovali a formujú aj emocionálne vzťahy vlastníkov a užívateľov pozemkov k Veľkej Fatre.

Zákonitým dôsledkom týchto zámerov budú nielen obrovské ekonomické straty, ale aj vynútené odcudzenie sa vidieckeho obyvateľstva od života v prírode, pričom tento vzťah bol celé stáročia budovaný cez tradične účelné a únosné využívanie prírodných zdrojov.

Ďalším nevyhnutným dôsledkom bude nielen zníženie ekonomických príjmov obyvateľstva dotknutých obcí, ale aj zvýšenie životných nákladov. Napr. nielen na vykurovanie, ktoré je dodnes a určite bude aj v budúcnosti podmienené prístupom k získaniu palivového dreva, ale aj k drevu napr. na stavebné účely.

Človeku sa nevdojak vtiera otázka: „Čomu a komu bude slúžiť bezzásahová zóna? Či len sporadickým vyznávačom ich „mäkkej“ pralesnej turistiky? Miestne obyvateľstvo a vlastníci pozemkov to určite nebudú. Dospievame teda zákonite k tomu, že tento návrh je vlastne evidentne v rozpore so základným princípom ochrany prírody, ktorý hovorí, že prírodu je potrebné chrániť nie pred človekom, ale pre človeka samotného.

Odporúčanie: Naša ochrana prírody by sa mala preto skôr orientovať na filozofiu trvalého využívania obnoviteľných prírodných zdrojov napr. na spôsob Švajčiarska. I keď za cenu veľmi malej prítomnosti veľkých šeliem, pričom medveďa tam nemajú vôbec. Ale, okrem tam bežných svišťov, kamzíkov a kozorožcov - majú tam, na rozdiel od nás, mravce aj hlucháne, a teda aj oveľa zdravšie lesy!

Popritom tam neuveriteľne a oproti Slovensku neporovnateľne dobre funguje aj cestovný ruch v stovkách horských stredísk, disponujúcich nielen ubytovacími kapacitami, ale aj horskými dopravnými zariadeniami a tisíckami kilometrov lyžiarskych zjazdoviek.“

Jozef Marko