Reakcia: Žiadam iniciatívu My sme les, aby nabudúce poskytovala korektné informácie. Je načase prestať s polopravdami a klamstvami

Citujem: „...že to boli práve lesníci, ktorí posledné desaťročia vysádzali smrekové monokultúry na úkor druhovo pôvodných lesov napriek varovaniam aj z vlastných radov“. Nuž a moja otázka – vie pán Kameniar, kde sa za „posledné desaťročia“ vysadili smrekové monokultúry na nepôvodných stanovištiach? Udajte prosím ich polohu.  

Ja robím v lesnej prevádzke viac ako štyridsať rokov a nič také som nevidel. Takže buďme korektní a upresnime, kedy sa smrekové monokultúry sadili. Bolo to najmä v čase, kedy sa rozvíjal priemysel a nebola nafta, elektrina len začínala a priemysel išiel viac menej na paru. Preto bolo potrebné množstvo dreveného uhlia a teda aj dreva. Smrek ako rýchlorastúca drevina bola na to najvhodnejšia. Neskôr sa vo vyšších nadmorských výškach zalesňovali opustené pastviny smrekom, ale to bolo pred osemdesiatimi rokmi. Takže kedy sú tie „posledné desaťročia“?. Dnes je lesníctvo oveľa - oveľa ďalej, ako ostala vaša ideológia na nesprávnych argumentoch, pán Kameniar.

Citujem: „...Slovenská lesnícka komora sa svojou činnosťou a snahou o zakonzervovanie minulosti tiež svojim dielom pričinila o dnešný stav.“ Neviem, čo viedlo pána Kameniara k takémuto tvrdeniu, ale je to práve Slovenská lesnícka komora, ktorá sa aktívne zapája do aplikovaného výskumu a overovaniu nových, moderných a aktuálnych inovácií, ktoré reagujú jednak na zmenu klímy, ale aj na ďalšie aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Ako sme uviedli v tlačovej správe, ochrana lesa nie je to isté ako ochrana prírody a dochádza tu ku konfliktom. Ponechať hoc aj nepôvodné smrečiny (napr. aj v prvom stupni ochrany na základe rozhodnutí štátnej správy životného prostredia) na rýchly veľkoplošný rozpad, ich usychanie na stovkách hektárov, nie je najšťastnejšie riešenie. Áno, to je overené stáročiami.

Aktívna ochrana lesa, postupné nahrádzanie uschnutých a škodcami napadnutých smrekov drevinami, ktoré na dané stanovište patria, je postup, ktorý moderné lesníctvo uplatňuje posledné desaťročia. Len mu v tom netreba pod pláštikom rôznych zámienok (napr. akože záchrany hlucháňa, či akože reforma akože národných parkov) brániť. Všetkým nám ide o budúce generácie zdravých zelených lesov, len máme na dosiahnutie cieľa rôzny názor. Ale argumenty na podporu názoru by mali byť korektné.

Citujem: „ ...Slovenská lesnícka komora vo svojom vyjadrení zamlčala fakt, že rozpady nepôvodných ihličnatých monokultúr sú celoeurópskym fenoménom. ... riešením nie je celoplošná kalamitná ťažby, ale približovanie lesov k prírodnému stavu...“ Naša výzva nebola pre riešenie problému Európy, ale hlavne u nás na Slovensku. A práve vyššie opísaný postup má prispieť k obnove lesov k prírodnému stavu bez dlhého obdobia, v ktorom veľkoplošné usychanie smrečín a následná prirodzená obnova cez prípravné dreviny a husté monokultúry napr. jarabiny nie sú najideálnejším postupom (napr. pre uvedeného hlucháňa).

Veľkoplošné holiny po vetrových kalamitách neradi vidia aj samotní lesníci. Ale keď to už prišlo, je načim sa s tým vysporiadať a urobiť všetko pre to, aby sme prírode a aj človeku pomohli. Výsledky zo spracovania kalamity na Osrblí z roku 1996 či v Stolických vrchoch z roku 2004 hovoria samé za seba. Les totiž nie je len divočina na sledovanie prírodných procesov, ale les je aj kultúrna krajina, ktorá poskytuje človeku množstvo benefitov a to trvalo. Les totiž na rozdiel od anorganických súčastí prírody dokáže regenerovať, znova a znova poskytovať benefity. Aj takým, ktorí si hovoria, že sú les. Stačí sa pozrieť okolo seba práve teraz, keď čítate tieto riadky. Predstavte si, že všetko, čo má pôvod v lese, by tu nebolo...

Preto žiadam pána Kameniara a celú iniciatívu My sme les, aby nabudúce poskytovali informácie, ktoré sú korektné. Inak sú ich vyjadrenia len znôškou nekorektností, poloprávd a klamstiev. A bolo by načase s nimi prestať.

Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory