Prihlásiť

Reakcia: Žiadam iniciatívu My sme les, aby nabudúce poskytovala korektné informácie. Je načase prestať s polopravdami a klamstvami

Každá výzva, aj dobre mienená, si nájde svojich podporovateľov (napr. stanovisko ministra životného prostredia – vďaka za podporu a hľadanie reálneho riešenia problémov prostredníctvom odborníkov), ale aj odporcov (iniciatíva My sme les aj so svojou demagógiou). Je to prirodzené, máme svoje názory, svoje argumenty. V poriadku je to dovtedy, kým tie argumenty sú korektné. To sa ale určite nedá povedať o tých od pána Kameniara.

Doporučený Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory Foto: archív SLsK Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory

Citujem: „...že to boli práve lesníci, ktorí posledné desaťročia vysádzali smrekové monokultúry na úkor druhovo pôvodných lesov napriek varovaniam aj z vlastných radov“. Nuž a moja otázka – vie pán Kameniar, kde sa za „posledné desaťročia“ vysadili smrekové monokultúry na nepôvodných stanovištiach? Udajte prosím ich polohu.  

Ja robím v lesnej prevádzke viac ako štyridsať rokov a nič také som nevidel. Takže buďme korektní a upresnime, kedy sa smrekové monokultúry sadili. Bolo to najmä v čase, kedy sa rozvíjal priemysel a nebola nafta, elektrina len začínala a priemysel išiel viac menej na paru. Preto bolo potrebné množstvo dreveného uhlia a teda aj dreva. Smrek ako rýchlorastúca drevina bola na to najvhodnejšia. Neskôr sa vo vyšších nadmorských výškach zalesňovali opustené pastviny smrekom, ale to bolo pred osemdesiatimi rokmi. Takže kedy sú tie „posledné desaťročia“?. Dnes je lesníctvo oveľa - oveľa ďalej, ako ostala vaša ideológia na nesprávnych argumentoch, pán Kameniar.

Citujem: „...Slovenská lesnícka komora sa svojou činnosťou a snahou o zakonzervovanie minulosti tiež svojim dielom pričinila o dnešný stav.“ Neviem, čo viedlo pána Kameniara k takémuto tvrdeniu, ale je to práve Slovenská lesnícka komora, ktorá sa aktívne zapája do aplikovaného výskumu a overovaniu nových, moderných a aktuálnych inovácií, ktoré reagujú jednak na zmenu klímy, ale aj na ďalšie aspekty trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Ako sme uviedli v tlačovej správe, ochrana lesa nie je to isté ako ochrana prírody a dochádza tu ku konfliktom. Ponechať hoc aj nepôvodné smrečiny (napr. aj v prvom stupni ochrany na základe rozhodnutí štátnej správy životného prostredia) na rýchly veľkoplošný rozpad, ich usychanie na stovkách hektárov, nie je najšťastnejšie riešenie. Áno, to je overené stáročiami.

Aktívna ochrana lesa, postupné nahrádzanie uschnutých a škodcami napadnutých smrekov drevinami, ktoré na dané stanovište patria, je postup, ktorý moderné lesníctvo uplatňuje posledné desaťročia. Len mu v tom netreba pod pláštikom rôznych zámienok (napr. akože záchrany hlucháňa, či akože reforma akože národných parkov) brániť. Všetkým nám ide o budúce generácie zdravých zelených lesov, len máme na dosiahnutie cieľa rôzny názor. Ale argumenty na podporu názoru by mali byť korektné.

Citujem: „ ...Slovenská lesnícka komora vo svojom vyjadrení zamlčala fakt, že rozpady nepôvodných ihličnatých monokultúr sú celoeurópskym fenoménom. ... riešením nie je celoplošná kalamitná ťažby, ale približovanie lesov k prírodnému stavu...“ Naša výzva nebola pre riešenie problému Európy, ale hlavne u nás na Slovensku. A práve vyššie opísaný postup má prispieť k obnove lesov k prírodnému stavu bez dlhého obdobia, v ktorom veľkoplošné usychanie smrečín a následná prirodzená obnova cez prípravné dreviny a husté monokultúry napr. jarabiny nie sú najideálnejším postupom (napr. pre uvedeného hlucháňa).

Veľkoplošné holiny po vetrových kalamitách neradi vidia aj samotní lesníci. Ale keď to už prišlo, je načim sa s tým vysporiadať a urobiť všetko pre to, aby sme prírode a aj človeku pomohli. Výsledky zo spracovania kalamity na Osrblí z roku 1996 či v Stolických vrchoch z roku 2004 hovoria samé za seba. Les totiž nie je len divočina na sledovanie prírodných procesov, ale les je aj kultúrna krajina, ktorá poskytuje človeku množstvo benefitov a to trvalo. Les totiž na rozdiel od anorganických súčastí prírody dokáže regenerovať, znova a znova poskytovať benefity. Aj takým, ktorí si hovoria, že sú les. Stačí sa pozrieť okolo seba práve teraz, keď čítate tieto riadky. Predstavte si, že všetko, čo má pôvod v lese, by tu nebolo...

Preto žiadam pána Kameniara a celú iniciatívu My sme les, aby nabudúce poskytovali informácie, ktoré sú korektné. Inak sú ich vyjadrenia len znôškou nekorektností, poloprávd a klamstiev. A bolo by načase s nimi prestať.

Ing. Igor Viszlai, predseda Slovenskej lesníckej komory

Naposledy zmenené: štvrtok, 01 august 2024 12:28
Prečítané: 8394
(54 hlasov)

Komentárov   

+1 # Marián Jasík 2024-08-02 13:21
Pán Viszlai, čiastočne sú pravdivé obe tvrdenia. Bez pochýb sa smrekové monokultúry úmyselne a paušálne zakladali v ďalekej minulosti. Ešte do roku 1992 sa bežne zalesňovali holorubne odťaté pásy smrekom. Bola to bežná prax. Kde k tomu príroda dodala listnáče vznikli zmiešané porasty, kde nie sú to skoro čisté smrečiny. Po roku 1992 sa prax postupne veľmi razantne menila a prevažne vznikajú, hlavne prirodzenou obnovou, listnaté a zmiešané porasty. Na mnohých miestach je na škodu, že výsledkom obnovy sú čisto bukové porasty, hoci podľa stanovišťa by tam mal byť hojne zastúpená jedľa a miestami aj smrek. Sú však regióny, kde stále vznikajú (nie všade!!!) po obnove (či už umyselnej alebo kalamitnej) porasty s absolútnou dominanciou smreka (nad 75%), hoci by tam mali dominovať buk s jedľou. A to ešte zastúpenie listnáčov "nadlepšuje" napr. breza alebo jarabina, ktoré z porastov postupne prirodzene alebo výchovami vypadnú a zastúpenie smreka sa ešte zvýši. Príkladmo Orava, Kysuce, Spišská Magura....Stačí sa prejsť po tých regiónoch alebo skúsiť popozerať obnovné zastúpenie v mladinách na ISLHP.

Diskusie na serveri Lesmedium.sk zostáva prístupná pre všetkých čitateľov. Pre vkladanie príspevkov je nutná registrácia pomocou e-mailu. Pravidlá diskusií na Lesmedium.sk (Kódex diskutujúceho) a stručný návod ako sa registrovať nájdete tu .

Populárne správy

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5 milióna eur v lesoch na východnom Slovensku

TÝŽDŇOVKA: Nezmysel, hovorí odborník o vodozádržných opatreniach na rozkopaných zvážniciach za 4,5…

Aktuálne

Zobrazenie:16983

V septembri minulého roka zverejnil denník Korzár Gemer informáciu o tom, že Košický samosprávny kraj predstavil projekt na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny...

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch hlboko v horách

TÝŽDŇOVKA: Slovensko nie je divočina ani skanzen, ľudia žijú aj na lazoch…

Aktuálne

Zobrazenie:10736

Peter Siman má 67 rokov. Narodil sa na lazoch v horách nad Muránskou Zdychavou, ktorá je vzdialená sedem kilometrov od Revúcej...

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa potvrdí strata plachosti, bude eliminovaný

Útok medveďa na turistu medzi Čičmanmi a Fačkovom: Ak sa u medveďa…

Aktuálne

Zobrazenie:9204

V Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy, medzi obcami Čičmany a Fačkov (okres Žilina) včera popoludní v lesnom poraste zaútočil medveď...

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase ochrany

Agrorezort: Povolenie mimoriadneho lovu diviačej zveri a ostatnej raticovej zveri v čase…

O čom sa píše

Zobrazenie:7910

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a...

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej vyhlášky na celom území Slovenska

Od 1. do 15. januára 2025 povolený lov 74 vlkov: Podľa novej…

Aktuálne

Zobrazenie:7578

Od 1. januára nadobúda platnosť nová vyhláška, ktorá umožňuje lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 je lov povolený...

Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa láme, koncom roka 2024 ceny opäť narástli približne o päť eur za kubík

Počas uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu: Trend sa…

O čom sa píše

Zobrazenie:7420

Týždenník TREND píše, že lesy v súčasnosti zaberajú viac ako dve pätiny rozlohy Slovenska. Krajina je tak najzelenšia od priemyselnej revolúcie...

Hlavné správy

LESOVANIE: Ani pred storočím nevenovali lesníci dostatočnú pozornosť propagácii významu lesníctva

LESOVANIE: Ani pred storočím nevenovali lesníci dostatočnú pozornosť propagácii významu lesníctva

O čom sa píše

Dr. Ing. K. Šiman v časopise ČESKOSLOVENSKÝ LES, ročník IV., 1924 v článku Časové problémy československého lesnictví konštatuje, že ani pred storočím...

Prečítajte si viac
Komentár: Keď lesnícke srdce zaplače...

Komentár: Keď lesnícke srdce zaplače...

Aktuálne

Chcem sa podeliť o skúsenosti, ktoré máme na mestských lesoch v Spišskej Belej v súvislosti s ochranou lesných porastov v priamom susedstve s rómskou osadou Rakúsy...

Prečítajte si viac
Švajčiarsky príspevok takmer 23 miliónov eur pre slovenské národné parky: Rozvoj turizmu, envirovýchovy a zlepšenie biodiverzity

Švajčiarsky príspevok takmer 23 miliónov eur pre slovenské národné parky: Rozvoj turizmu…

Aktuálne

Ministerstvo životného prostredia SR ohlásilo spoločne s predstaviteľmi Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a veľvyslancom Švajčiarskej konfederácie na Slovensku Petrom Nelsonom významnú...

Prečítajte si viac
Vplyv obhryzu na architektúru stromu: Doteraz sa najviac pozornosti venovalo svetelným podmienkam

Vplyv obhryzu na architektúru stromu: Doteraz sa najviac pozornosti venovalo svetelným podmienkam

O čom sa píše

Architektúra stromu bola definovaná ako viditeľné vyjadrenie genetickej základnej rastliny, na ktorej je založená konštrukcia stromu (Hallé a Oldeman; Hallé...

Prečítajte si viac

Naši partneri

Silvarium.cz DYAS.EU PEFC Slovakia Drevo burza

Fytofarm Merimex Pro Populo Poprad Slovenská lesnícka komora