Poznámka: Zmarená nádej takzvaných moderných lesníkov
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Ten koncept vyzeral nádejne. Jeho zástancovia v ňom videli jediný účinný prostriedok zmierenia s ekologickými aktivistami a ochrancami prírody. Ale aj so širokou verejnosťou, v ktorej najmä na sociálnych sieťach prevládajú antilesnícke nálady. Prírode blízke obhospodarovanie lesov, z ktorého urobili takzvaní moderní lesníci štátnu doktrínu, marketingovo znie naozaj veľmi dobre. Podľa presvedčenia lesníckej „avantgardy“ malo PBOL lesom a lesníctvu pomôcť viac ako čokoľvek iné práve preto, že spĺňa predstavy laickej verejnosti, ekoaktivistov a štátnych ochranárov o ochrane prírody v našich lesoch.
Sklamanie autorov a zástancov dobre znejúceho konceptu bolo asi dosť veľké, keď po brífingu predstaviteľov ministerstva pôdohospodárstva a štátneho podniku LESY SR pri buste Jozefa Dekreta Matejovie o avizovanej finančnej podpore PBOL, občianske združenie My sme les zareagovalo na sociálnej sieti úplne inak ako si predstavovali. Vo viacerých protirečivých a argumentačne nepresvedčivých výhradách dali ekoaktivisti jasne najavo, že s konceptom PBOL sa neuspokoja.
Na tom vlastne nie je nič prekvapujúce, keďže ochrancovia prírody čoraz viac a hlasnejšie komunikujú smerom k širokej verejnosti jediný cieľ – desať percent územia lesov ponechať bez zásahu na samovývoj. K nemu smerujú a zatiaľ to vyzerá tak, že na jeho dosiahnutie nebudú potrebovať žiadnu dohodu s lesníkmi. Vlastníci a obhospodarovatelia lesov z lesníckej praxe vedia o tom svoje. Stále je však dosť tých, ktorí nechcú hodiť v tomto „dialógu“ s ochrancami prírody flintu do žita.
Odhliadnuc od prírode blízkeho obhospodarovania lesov ako zmarenej marketingovej nádeje, skúsení praktickí lesníci majú výhrady k jeho celoplošnému uplatňovaniu. Poukazujú napríklad na predržiavanie stromov v trvalo viacetážových porastoch, na znehodnocovanie drevnej hmoty v prestarnutých jedincoch, na zbytočné hromadenie zásob dreva v porastoch, na vážne poškodzovanie a ničenie prirodzeného zmladenia pri neskorom odstraňovaní dospelých stromov, na neopodstatnenosť PBOL v čistých bučinách, pričom buk má na Slovensku dominantné, takmer 34 percentné zastúpenie v drevinovom zložení a na nevhodné podmienky pre uplatňovanie tohto konceptu. Majú na mysli najmä prudké sklony terénov a nesprístupnenie porastov dostatočne hustou lesnou cestnou sieťou s približovacími linkami, pevnými zvážnicami a kvalitnými odvoznými cestami.
A ešte niečo. Ak takzvaný moderný lesník na televíznej obrazovke povie, že vďaka PBOL už ľudia neuvidia v slovenských horách holiny, tak praktický lesník sa len smutne pousmeje. Veľmi dobre vie, že veterné smršte, suché obdobia, premnoženie podkôrneho hmyzu a iné extrémne pôsobenia ďalších škodlivých biotických a abiotických činiteľov tu vždy boli a vždy budú. A spôsobia ďalšie rozsiahle kalamity, ktoré bude treba čo najskôr spracovať, obnoviť kalamitné plochy a pestovať na nich nové, zdravé lesy. To je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov - odborný pojem, rešpektovaný vo všetkých vyspelých krajinách, v ktorých vedia, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov bez lesníkov nie je možné. A práve to musia lesníci znova a znova vysvetľovať aj verejnosti na Slovensku.
Jozef Marko