Poznámka: O lesníckom cítení a lesníkoch, ktorí reálne spolupracujú s prírodou
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Lesnícke cítenie. Slovné spojenie, ktoré v prídavnom mene vyjadruje odbornosť, založenú na vedomostiach (teoretických aj praktických) a skúsenostiach (vlastných aj prevzatých po predchodcoch), nevyhnutných na to, aby lesník zvládol svoju profesiu. Slovné spojenie, ktoré obsahuje v podstatnom mene povestné srdce, vyjadrujúce zanietenie, odhodlanie a chuť vykonávať lesnícku profesiu zodpovedne a statočne.
V lesníckej prevádzke, v štátnych aj neštátnych subjektoch, malých i veľkých, len v uplynulých dvoch týždňoch napríklad v lesoch Starej Ľubovne, Gelnice, Banskej Belej a na Kyslinkách pod Poľanou, som stretol odborných lesných hospodárov a lesníkov, ktorí majú v sebe hlboko zakorenené lesnícke cítenie. Nezrodilo sa v nich včera alebo pred mesiacom. Hospodária v lese plne v súlade s týmto lesníckym cítením už roky. Výsledky ich práce vidieť v zdravých a vitálnych lesných porastoch. To, v akom sú stave, je zásluha týchto lesných hospodárov.
Ich lesnícke cítenie je založené na dôslednom poznaní a citlivom vnímaní a chápaní špecifických prírodných podmienok na konkrétnych stanovištiach, ktoré môžu byť aj v rámci jedného porastu rôzne. Je založené na podpore tých hospodárskych drevín, ktorým sa na danom stanovišti darí najlepšie. Títo lesníci reálne spolupracujú s prírodou, pretože ju plne rešpektujú. Ak sa napríklad niekde darí iba buku, nesnažia sa do takýchto porastov za každú cenu dopĺňať jedľu. Ak niekde prirodzene dominuje smrek, neodstraňujú ho, ale pomáhajú mu v raste.
Nevnucujú prírode svoje predstavy o tom, že iba zmiešané porasty a les s nepretržitou obnovnou dobou, z ktorého je možné ťažiť stromy výhradne jednotlivým výberom, plní všetky svoje produkčné a mimoprodukčné funkcie len preto, že to marketingovo dobre znie a spoločnosť chce teraz počuť iba takéto posolstvá o hospodárení v lesoch. Lesníci s týmto cítením a bez vzletných fráz dosahujú výsledky s vyvážením prírodnej aj ekonomickej stránky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Ak takzvaní moderní lesníci pochybujú o tom, či majú takéto pravé lesnícke cítenie všetci lesní hospodári (a táto pochybnosť je prirodzene namieste), nech skúsia vymyslieť systém, ktorý dokáže vytriediť lesníkov na tých, ktorí ho majú a ktorým chýba. Reálna lesnícka prax však ukazuje, že vhodným kritériom na takéto rozdeľovanie lesníkov určite nie je takzvané prírode blízke obhospodarovanie lesov, ako sa to moderní lesníci neustále snažia prezentovať odbornej i laickej verejnosti.
Jozef Marko