Poznámka: Absurdistan po slovensky alebo keď sa vlastník lesa bojí zhodnocovania majetku
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
V súčasnej spoločenskej atmosfére emotívneho pohľadu na odborné obhospodarovanie lesov a iracionálneho presadzovania bezzásahového režimu v lesných porastoch, ponechaných na samovývoj, v ktorej sa nájdu ľudia vnímajúci ťažbu dreva počas spracovania kalamity alebo obnovy lesa ako zločin proti prírode a zoťatie stromu ako vraždu, sme svedkami reakcií a rozhodnutí, ktoré by skôr patrili do fiktívneho Absurdistanu ako do ekonomicky vyspelej demokratickej krajiny, v ktorej by mali žiť ľudia rozumní a rozmýšľajúci.
A predsa sa na Slovensku stane, že podnikateľ vyrábajúci okná s drevenými rámami verejne vyhlasuje, že stromy by sa rúbať nemali. A vlastník lesa, majúci možnosť raz za storočie zaslúžene zbierať úrodu z lesa, ktorý založil, vychovával a chránil pred škodlivými vplyvmi za cenu nemalých finančných nákladov, sa obáva toho, čo povedia ľudia, ak bude v rubne zrelom poraste ťažiť stromy. A tak radšej žiadne nerúbe...
Akoby sa niektorí vlastníci lesov pod nepríjemným tlakom negatívnych emócií, ktorým sú verejne vystavovaní začali báť legitímneho zhodnocovania svojho majetku a prestali si uvedomovať, že predržiavaním stromov v porastoch sa dramaticky znižuje kvalita dreva, ktoré z nich môžu získať. Pripravujú sa tak aj o tie finančné prostriedky, ktoré budú musieť časom do lesa vrátiť, aby ho mohli ďalej obnovovať, vychovávať a chrániť.
Ponechávaním prestarnutých porastov v nich zároveň nevytvárajú vhodné podmienky pre rast nového lesa, pretože včas neuvoľňujú priestor v hlavnej korunovej úrovni pre prísun svetla a podporu prirodzeného zmladenia.
Na jednej strane nechcú dráždiť verejnosť, ale na strane druhej návštevníkov lesa takýmto prístupom vystavujú nebezpečenstvu, ktoré predstavujú pre všetkých ľudí, voľne sa pohybujúcich v hospodárskych, ale neobhospodarovaných lesoch choré, napadnuté a chradnúce staré stromy.
Jozef Marko