Požiar v Bystrej vyvolal ďalšiu mediálnu prestrelku medzi lesníkmi a ochranármi

„Obrovské množstvo suchých stromov predstavuje veľké nebezpečenstvo vzniku požiarov. Preto apelujeme na odstraňovanie následkov kalamít, aj keď ide o územia národných parkov. Nerobíme tak pre zisk z predaja dreva, ale preto, aby sme uchránili lesy pred požiarmi,“ vysvetľuje generálny riaditeľ LESY SR, š.p. Marian Staník. Okolie kopca Veľký Gápeľ je podľa jeho slov extrémne neprístupný terén, kde sa nachádzajú ochranné lesy, preto tam lesníci v minulosti nevykonávali hospodársku ťažbu.

"Nás nezaujímajú len dôvody, pre ktoré v LESOCH SR tak tvrdohlavo apelujú na odstraňovanie kalamít. Nás zaujímajú aj dôsledky, kam by akceptovanie ich apelov doviedlo. V lesoch nerastú len stromy. Žijú tam aj mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov. Mnohé prežívajú práve na miestach, kde sa do kalamít nezasiahlo. Spracovanie kalamít by tieto druhy tvrdo zasiahlo. O tom LESY SR neradi rozprávajú. Rovnako o tom, že sa dajú menovať z minulosti požiare v lesoch, ktoré vznikli pre manipulovanie s haluzinou po ťažbe. Nie pre bezzásah," uviedla organizácia SOS/BirdLife Slovensko na svojom facebookovom profile 9. júla a toto vyjadrenie zverejnili viaceré médiá. Rovnako ako stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, ktoré ho v rovnaký deň zverejnilo takisto na vlastnom facebookovom profile.

"Mrzí nás, že sa katastrofa využíva na rozdúchavanie sporov o ochrane najvzácnejších území. Za tejto situácie považujeme dnešné stanovisko LESOV SR za nešťastné," uvádza Ministerstvo životného prostredia SR. Podľa vyjadrenia envirorezortu by hľadanie súvislosti medzi lesnými požiarmi a ochranou najvzácnejších lokalít v praxi znamenalo, že „horľavé“ sú len tie chránené. Stanovisko Ministerstva životného prostredia uvádza, že opak je pravdou a za väčšinou požiarov stojí človek. Argumentuje tým, že aj Prezídium Hasičského a záchranného zboru SR v publikácii Ochrana lesov pred požiarmi konštatuje, že najviac lesných požiarov v uplynulých rokoch vzniklo pre zakladanie ohňov v prírode a úmyselným zapálením. "Dúfame, že rýchlo zhasnú aj náznaky, že chrániť prírodu pred ľudskými zásahmi je prejavom pyrománie," uzavrelo Ministerstvo životného prostredia SR a Štátna ochrana prírody SR vo svojom stanovisku.

Stanovisko Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov k požiaru v Bystrej nám poskytol predseda Ing. Milan Ovseník. Vyberáme z neho nasledujúce citácie:  „Je nám nesmierne ľúto, že až keď sa rozhorí hora, môžeme verejnosti ukázať aj na ďalšie rozpory v slovenskej legislatíve a "nedomyslenosť" konaní orgánov starostlivosti o životné prostredie v prípadoch, kedy vydávajú rozhodnutia obhospodarovateľom lesov zakazujúcich spracovanie kalamitného dreva, napríklad aj v súvislosti s biotopom hlucháňa.

V čom je ten rozpor? Rozpor so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi podľa ktorého, VLASTNÍK alebo UŽÍVATEĽ LESNÝCH POZEMKOV ZODPOVEDÁ za ochranu lesa pred požiarmi. A vyhlášky MV SR č. 121/2002 o prevencii pred požiarmi v znení neskorších predpisov, v ktorej sú upravené podrobnosti o opatreniach v súvislosti s ochranou lesa pred požiarmi.  Pričom svojimi rozhodnutiami orgány starostlivosti o životné prostredie zakazujú aj realizáciu preventívnych opatrení, ktoré majú V ZMYSLE ZÁKONA O OCHRANE PRED POŽIARMI urobiť obhospodarovatelia lesa na zníženie rizika vzniku požiaru, aj napriek tomu, že práve ich rozhodnutiami môže vzniknúť veľmi vysoká koncentrácia suchého horľavého materiálu v horách.

A čo je najsmutnejšie, tieto rozhodnutia, často prijímané na podnety mimovládnych organizácií, odobrené štátnou ochranou prírody NEOBSAHUJÚ OPATRENIA, AKO OCHRÁNIME HORU PRED OHŇOM, alebo AK VZNIKNE OHEŇ, AKO HO VIEME ÚČINNE LOKALIZOVAŤ s čo najmenšími škodami. Vrátane tých škôd, na najcennejších biotopoch, ktoré chceli chrániť. Napriek tomu, že v konaniach často obhospodarovatelia lesa požadujú, aby súčasťou rozhodnutí boli aj odborné stanoviská HaZZ, ktoré samozrejme absentujú.“