Podkôrniková kalamita spôsobuje stámiliónové škody
- Zverejnené v Aktuálne
- Pridať nový komentár
Organizátori 28. ročníka medzinárodnej konferencie Aktuálne problémy v ochrane lesa z 31.1. a 1.2.2019 zverejnili jej závery. Vo vyhlásení Národného lesníckeho centra sa uvádza, že konferencia sa niesla v duchu extrémne vysokej kalamity spôsobenej podkôrnymi druhmi škodcov v smrečinách a borinách. Touto kalamitou prichádzajú vlastníci, ale aj samotný štát, o obrovské množstvo finančných prostriedkov. NLC konštatuje, že priemerné speňaženie metra kubického dreva, napadnutého podkôrnym hmyzom, je znížené minimálne o 30 %. Pri objeme 3,5 mil. m³ v roku 2017 bolo zníženie speňaženia o 105 mil. €, za roky 2016 až 2018 je to cca 300 mil. €. Navyše štát prišiel na daniach o ďalších 20 %, čo je cca 60 mil. €.
Do diskusie k tejto téme sa zapojili aj lesníci z prevádzky, ktorí poukázali na značne obmedzené možnosti zabezpečiť ochranu lesa z ich pozícií. Keďže situácia je v štátnych lesoch podobná situácii v neštátnych lesoch, ukazuje sa, že problémom sú aj systémové obmedzenia zabezpečiť a riadiť spracovanie tejto kalamity. Bolo poukázané aj na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zo septembra 2018 síce nariaďuje opatrenia, avšak prax by potrebovala aj stimuly vo forme účelovo viazanej finančnej podpory a zároveň aj odstránenie administratívnych bariér. Z tejto konferencie tak vyplynulo niekoľko záverov a odporúčaní:
1. Príčinou súčasného veľkoplošného premnoženia podkôrnych druhov hmyzu sú klimatické extrémy, ktoré oslabujú obranyschopnosť drevín a podporujú rozvoj podkôrnych druhov hmyzu.
2. Do týchto nepriaznivých klimatických podmienok je nekoncepčne stále rozširovaná sieť území najmä s 5. stupňom ochrany prírody, prekrývajúca sa s národnými parkami a územiami NATURA 2000, kde okrem zákonom stanovených obmedzení sa ochranou prírody a ochranárskymi združeniami vymáhajú aj ďalšie obmedzenia ochrany lesa stanovené len ústnymi dohodami bez právneho základu.
3. Riešeniu situácie nenapomáha administratíva orgánov ochrany prírody, ktorá pri vydávaní súhlasov a výnimiek z právnych predpisov o ochrane prírody a krajiny pre vlastníkov a správcov lesov neberie do úvahy negatívne dôsledky svojich rozhodnutí za nasledujúci vývoj lesných ekosystémov, najmä ich ohrozenie škodlivými činiteľmi.
4. Aktuálnym problémom pre zabezpečenie ochrany lesa je aj nedostatok ľudských zdrojov, potrebných pre nárazové práce pri spracovaní aktívnej kalamity v takom čase, aby škodlivý činiteľ neopustil napadnutý strom ešte pred vyvezením tejto hmoty z lesa resp. zo skladu dreva v blízkosti lesa.
5. Podhodnotené opatrenia ochrany lesa súvisia aj s nedostatkom finančných stimulov pre vlastníkov a obhospodarovateľ lesov, aby sa mohlo investovať do rozvoja moderných technológií a technologických postupov, zabezpečujúcich ochranu lesa bez ohrozovania lesných ekosystémov a znižovania ich potenciálu plniť svoje funkcie.
6. Ešte raz treba pripomenúť, že v tejto dobe vykonávané opatrenia ochrany lesa sú neadekvátne súčasnej „katastrofálnej“ kalamitnej situácií a je nevyhnutné nastaviť systém pre ich niekoľkonásobné zintenzívnenie.
Len prvý z týchto bodov je objektívnou príčinou, ktorú nie je možné rozhodnutím zmeniť. Ostatné príčiny sú subjektívne a teda sú aj realizovateľné. O zabezpečenie týchto opatrení sa musia zasadiť vrcholoví manažéri lesníckych spoločností, vedenia štátnych správ
a politickí predstavitelia.
Účastníci konferencie deklarovali záujem zabezpečovať ochranu lesa, avšak potrebujú k tomu aj podmienky. A tak v nadväznosti na Rozhodnutie MPRV SR č. 2839/2018 – 720 z 28.9.2018 účastníci konferencie navrhujú, aby sa na realizáciu opatrení uvedených
v citovanom rozhodnutí finančne prispelo aj z verejných zdrojov.